Desí ma, že zabúdam
desí ma, že si odišiel
desí ma, že sa nevrátiš
desí ma, že s iným to nie som ja
desí ma, že tvoj odraz už nedokážem rozoznať
desí ma, že zabudnem aj tvoj pohľad
desí ma, že si zvyknem na teba viac nemyslieť
desí ma, že som ťa stratila
desí ma, že tento stav potrvá naveky
desí ma, že sa raz so stratou teba vyrovnám
desí ma, že mi asi už nemáš čo povedať
desí ma, že ma nebolí keď nepíšeš
desí ma, že na teba prestávam myslieť
desí ma, že je to akoby si neexistoval
desí ma, že čo bolelo nebolí
desí ma, ze ťa už nesmiem objať
desí ma, že som sa rozhodla objísť ťa
desí ma, že s tebou na krídlach ušli mi úsmevy
desí ma, že pred tebou sa nechcem brániť
desí ma, že mám milovať iného
desí ma, že iného mám už pri sebe
desí ma, že ti už nešepkám dobrú noc
desí ma, že sa tomu všetkému zasmeješ
desí ma, že mi tak nepekne chýba ako si mi chýbal
desí ma, že ťa stále chcem pri sebe
desí ma, že viem ako je to všetko už ďaleko
desí ma, že po lícah mi stekajú slzy
desí ma, že nemôžem za tebou utekať
desí ma, že nechcem žiť život bez teba
desí ma, že viem že to dokážem
desí ma, že môj strach žiť bez teba tu nebude
rovnako ako tu nie si ty..
Ach jo... ako keby som samú seba počula... ešte sa nedesím, ale za niekoľko dní, možno týždňov, príde podobný stav... a vtedy... ach jo, vtedy sa začnem desiť tiež, presne rovnakých vecí... možno len s malými obmenami...
Je to zvláštne, keď čítam práve túto báseň po rokoch...a bolí to ďaleko viac ako vtedy a nedokážem tomu sama uveriť ako ma to všetko desí...akoby som sa znova našla a stratila...ďakujem, že si napísala niečo, čo ja nikdy tak dokonale nevyjadrím...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.