Veľa ľudí okolo, veľa ľudí v hlave.. chcela by som vedieť pod akým kódom sa ukladajú v mojej hlave ľudia do priečinkov, pod akými znakmi, piesňami sú uložení ako „rýchle vytáčanie“..
Pamätáš sa ako som v Štiavnici roztrhala papier s básničkou na kúsky a tie kúsky sme potom spolu zbierali do sáčku?
Áno, áno.. tento výlev slov na počítačový papier je a bude len o ňom.. o človeku a pre človeka.
Často rozmýšľam (minimálne jedno moje ja v hlave) o tom, koľko třeba človeka poznať, aby ho člověk poznal, aby ho mal rád aby mohol povedať , že mu na ňom záleží..
Niekedy dlho niekedy krátko..
Niekedy stačí týždeň aby člověk vedel, že našiel priateľa na celý život..
Niekedy asi stačí prekecať s niekým celú noc a potom rozthať papier na puzzle..
Niekedy pri ceste domov zo školenia obaja vedia že sa milujú aj keď si nemôžu dať pusu..
Niekedy stačí, že si napíšu po mesiacoch aký mali práve deň..
A povedal si že voniam ako uhorka.. Raz ti ten uhorkový šalát spravím..
Niekedy asi člověk nepotrebuje vedieť o človeku všetko aby cítil všetko..
Niekedy asi nepotrebuje poznať človeka roky aby vedel, že roky bude pre neho tým, komu bude písať, na koho bude myslieť.. že bude jeho little sister alebo brother..
Niekedy stačí pár slov za mesiace, aby člověk vedel, že s ním dokáže stráviť život (.. před smrťou na úteku)…
A tak sa teraz všetky moje malé Ja v hlave sústreďujú na jedno meno, na jedného bratczeka tam ďaleko v inom meste..
.. It´s you and me and all of the people..
.. môj malý veľký bratCZek, jediný, ktorého si raz vezmem za ženícha.. (a budeme mať malé uhorky..
..
.. Niekedy stačí vedieť, že tam ďaleko niekto je, niekto kto na vás myslí, kto na vás dáva pozor aj keď to netušíte..
.. Niekedy stačí vedieť, že ho budete milovať navždy.. aj keby začali z neba padať uhorky..
.. Niekedy stačí cítiť, že niekto kto vás nepozná vás pozná najlepšie, že bude aj keď mu zavoláte po rokoch..
.. hurá naspäť k morfológii..
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
idea
9. 5.mája 2011 21:32
toto je úplne skvelé!
Napíš svoj komentár