Vyšla som z Billy, vyhla sa jednému predavačovi Nota Bene, jednému aktivistovi Vesmírních Lidí, jednému rozdávačovi volebných letákov, dvom tetkám vyberajúcim peniaze s veľmi pofidérne vyzerajúcou pokladničkou, ktorú si možno požičali od detí a šla som domov. A zrazu som to zazrela z autobusu. Vonku na chodníku stála Marhuľa s akýmsi chalanom. Sockársky vyzerajúci, strapatý a v teplákoch. Nie som jedna z tých ľudí, ktorí si hneď musia dať dvoch ľudí opačného pohlavia dokopy, ale kamaráti sa takto na seba nedívajú. A nedržia sa za ruky. O môj bože! Marhuľa má frajera! A ja o tom neviem! No, ako ju poznám, povie, že sa nechcela chváliť. Alebo ho možno najprv chcela umyť a obliecť, kým sa k nemu začne priznávať.
--------------------------------------------------------------------------------------------------
-na chate-
"Zahráme si niečo?" Spomenula som si, ako mi Silvia raz len tak mimochodom prišla k záchodovým dverám pošepnúť, že XY v Človeče dosť vyhadzuje a teší sa z toho, čo poukazuje na jeho potrebu dominancie, takže bude lepšie, keď od neho dám ruky preč... Najhoršie je, že ani neviem, odkiaľ vedela, že mám o neho záujem. "Hej," povedala som, tešiac sa, že hra bude konečne zase raz len hra. (hmm, naše rodinné večery plné hier... a hnačky...)
Všetko šlo fajn. V chate síce nebolo najteplejšie, všetko tam hrozne vŕzgalo alebo bolo hrdzavé a záchodu som sa pri prvom pohľade zľakla, ale chalan sa so mnou často bavil, uťahovali sme si zo seba a všetko prebiehalo veľmi nesilene. Možno až na jeho kamoša, ktorý sa mi tam na môj vkus priveľmi montoval.
Títo dvaja chalani boli ako vystrihnutí z nejakého amerického filmu. Cool guy a loser. Dokonalá dvojka. Teda, nie až tak, ale istá podobnosť tu bola. Jeden mal príjemný smiech, priam hereckú ofinu tmavých vlasov a bokombrady, akoby vedel, že ma to dostáva do kolien. Druhý ma odpudzoval nielen výzorom, ale aj správaním. Bol dosť pri sebe, takým tým spôsobom, kedy začnete rozmýšľať, či ten chalan nemá náhodou väčšie prsia, ako vy a fúzy. Čokoľvek by som prežila, aj to, keby mi povedal, že má vagínu, ale henten portviš pod nosom nie. Nie v dvadsiatke. Nie pri vlasoch úplne nakrátko. Nie také husté, ako má Milan Ftáčnik. Myslím, že práve vďaka tomu o ňom kamarátka, ktorá tam s nami ale nebola, hovorila ako o Zvieratku. Naviac bol vtierka, trošku nechápavý a odhodlaný ostatných presviedčať o svojej pravde. Mala som pocit, že hlavne mňa, som domýšľavá, či len prehnane konfliktná a provokujúca ho?
"Nechcem vás rušiť, ale práve som si chcela ísť po niečo do auta a.... no, sme zasypaní."
-čo ti šibe pauza-
"Čo?!"
Bežali sme sa pozrieť ku vchodovým dverám a ostali sme pozerať na kopu snehu. Fakt sme boli zasypaní.
"Nerozpustí sa to?" spýtal sa Zvieratko.
"Myslíš si, že ak je o desiatej večer mínus desať, v noci stúpne teplota na plus päť?"
"Auto musí byť celé zasypané."
"Čo tak niekomu zavolať?"
"To tu skôr bude tých päť stupňov, ako tu niekto chytí sieť."
"Ale ja som mal signál ešte pred príchodom, niekde na ceste."
"Okná!"
Všetci sme sa rozbehli k oknám, zistiť, či sa nedá dostať von chytať signál. Druhá strana chaty vyzerala vcelku v poriadku. "Počkaj, to nemá zmysel, v tomto počasí sa dostaneš tak dva metre od okna a aj tak si nemáš čím svietiť. Počkajme do rána."
"Ok."
"Došlo nám drevo."
"Piči."
Kým sme boli hore, udržovali sme oheň. Rozumej - obetovali sme jedálenský stôl a jednu komodu. Chata nebola dobre izolovaná, takže teplo sa v nej dlho neudržalo. Dohodli sme sa, že budeme spať vo dvojiciach v dvoch spojených spacákoch. Chalani sa snažili nedať príliš najavo svoje tešenie sa či rozpaky z toho, že dvojice mali byť miešané, aby sa baby zahriali.
Zrazu sa vedľa mňa objavil Zvieratko. "Už máš s kým spať?" Žeby preto som mala stále pocit, že len mne sa niečo snaží stále objasňovať?
"Áno," zaklamala som s hrôzou v očiach pri pomyslení, ako sa tie fúzy nachádzajú desať centimetrov od môjho zátylku. Vrhla som sa ku cool guyovi s cool bokombradami. Zvieratko sa príliš neobzeral a neštudoval jeho prekvapený výraz, tak mi to prešlo. Len dievča, ktoré ho schytá, ma asi zabije, ak sa to dozvie.
A momentálne nenasledujú žiadne pikantnosti zo spacáku, aby ste vedeli. Pretože nie všetky životné situácie vedú k tomu, aby sa po sebe dvaja cudzí ľudia vrhali v izbe, kde je s nimi ďalších osem ľudí. Alebo aj bez nich.
to be continued
--------------------------------------------------------------------------------------------------
Interná poznámka na záver: Marhuľa má DOBRÉHO frajera
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tunidlo
2. 12.decembra 2010 22:35
Super!
Napíš svoj komentár