Tak toto je výrok, ktorý ma dnes „dostal“.
Skúste si spomenúť, koľko krát ste zbili svojho psíka za to, že sa doma pokadil. Aj mne sa to stávalo. Potom na mňa bojazlivo pozerala ligotavými očkami a možno keby vedela rozprávať, povedala by „prepáč, nehnevaj sa, nechcela som, ale už som to nevydržala“ A možno by mi skôr došlo, že vlastne za to môžem ja. Ja mam svoje wc doma, no ona nie. Keby som nezabudol, alebo nebol lenivý ísť ju vyvenčiť...
Byť pánom znamená mať zodpovednosť, tak ako aj byť milovaný znamená niečiu zraniteľnosť. A zakaždým keď sa to stalo, krásne sa ku mne „privtrela“ a myslím, že ma neprestala mať ani o trošinku menej rada...Je to úžasne krásny pocit, a keď sa nad tým zamyslím...
Dokázal by niečo také aj človek? Je možné niekoho milovať viac než seba?
Svojho partnera? Svoje dieťa? Chce to obrovskú dávku pochopenia, chce to naozaj pustiť k slovu srdce, chce to viac, než len povedať „lúbim ťa“. Dnes som sa asi prvý krát nechal inšpirovať zvieraťom.
Musím sa priznať, že ma niečo trápi, celú noc som nespal, zrazu si prečítam jeden obyčajný citát a pozerám sa na všetko úplne inak. Oslobodzujúci pocit
Pes vás vie milovať viac než seba asi od narodenia. Láska medzi chlapcom a dievčaťom sa však musí dlho vyvíjať, aby dospela k niečomu takému bezvýhradnému. Koľkí z nás by darovali svojmu partnerovi, ak by ho to zachránilo, alebo aby videl - trebárs obličku, oko? A to sa neodvážim povedať srdce...
Časy romantizmu, keď muži zomierali kvôli ženám pre lásku sú dávno preč, odpočívajú zapadnuté prachom v knižniciach. Aj keď verím, že pár výnimiek by sa našlo. Vlastne aj oni hrdinovia zomierali len kvôli rozporu medzi svojimi snami a skutočnosťou. Túžili po nekonečnej láske, ktorá sa odohrávala len v ich mysliach, chceli tak veľa dokázať, zmeniť svet, no ostali na to sami. Áno, jednostranná láska je zdrvujúcim nenaplnením snov...
Vlastne som chcel len povedať, že som sa tak trochu ponoril do predstáv o láske, o tom, aké by to bolo milovať nadovšetko a byť milovaný nadovšetko v ľudskom poňatí, a asi sa vo mne prebudila chuť po láske.
Koniec koncov - v živote každého človeka je miesto, ktoré dokáže vyplniť len láska...

 Úvaha
Komentuj
 fotka
arugad  13. 10. 2009 12:14
verím že pre tých čo majú psov radi môže byť vlastníctvo tohto zvieraťa fajn, verím i v oddanosť psov svojim majiteľom... no nesúhlasím s tým, že by akékoľvek zviera mohlo nahradiť v živote človeka skutočnú ľudskú lásku, proste to sa nedá. akýkoľvek je už city medzi psom a jeho pánom, nikdy nemôže byť hlbší ako by bol hlboký skutočný čistý cit medzi dvoma milujúcimi sa osobami... a ak hej, potom je dotyčný naozaj divný
 fotka
aiwan  13. 10. 2009 12:30
Samozrejme nič také ani netvrdím.

Chcel som len podotknúť, že pes odpustí všetko a bol by ochotný zomrieť, len aby zachránil svojho majiteľa pred nebezpečenstvom.

Nedá sa porovnať láska medzi psom a človekom a láska medzi ľuďmi, ja som len v myšlienkam preniesol túto lásku psov do života nás ľúdí, a predstavoval som si, aké by to bolo, keby som miloval nejaké dievča viac než seba, alebo keby som tak bol milovaný nejakým dievčaťom.

Vlastne celý článok mal byť poukázaním na to, ako to cítia psi a nádejou, keby to tak bolo aj medzi ľuďmi.
 fotka
adulicek01  13. 10. 2009 12:49
O tej oddanosti by sa dalo polemizovať, za žradlo by ťa možno "vymenil"...



Napriek tomu, sama mám psa, ktorého zbožňujem a niekedy mi je bližší ako moji priatelia.



Ale ináč pekný článok
 fotka
stenatko  13. 10. 2009 12:50
Vcítila som sa do tvojho blogu. Je pravdivý, celkovo milo napísaný, realisticky vylíčený. Viem o čom hovoríš. Ja sama mám psíka pomaly už tri rôčky a viem, čo sú to za starosti- tak ako si povedal- môže za to len ľudská lenivosť, ked to pes nevydrží a...

Ale fsjn. Pekný článok

Aj ľudia majú určite takéto city. Koľko ľudí ľúbi niekoho iného viacej ako seba samého
 fotka
aiwan  13. 10. 2009 13:07
@4 stenatko môj hafan má tiež 3 roky

Vieš, po pravde, myslím, že párov poznám dosť, ale tak velmi sa lúbiacich by som určite spočítal na 1 ruke...
 fotka
aiwan  13. 10. 2009 13:09
#3 adulicek01 asi máš pravdu, ďakujem za reakciu
 fotka
athelasil  13. 10. 2009 15:25
krásny blog



ja som prisla po 2 tyzdnoch domov z intraku, tesila som sa priatela, rodinu aj na mojho psika.aka som vsak bola sklamana, ked ledva zavrtel chvostikom, neoblizoval mi ruku ani mi ju nehryzol?? lebo bol chudacik chory ma to tak rozplakalo
 fotka
soraya  13. 10. 2009 15:45
psy su uzasne.... niektore su fakt ochotne obetovat zivot za pana.... ziadny clovek nieje schopny milovat ako pes si myslim, pes ti nikdy nic nevycita.... o to vecsia je skoda ze stovky psov koncia tak ako koncia, a my (ludia z utulkov a podobnych organizacii) sa nestacime cudovat ako niektore bohovske psy skocia na ulici....
 fotka
aiwan  13. 10. 2009 15:58
@7 athelasil

no to ten môj je zasa taký, že stačí keď prídem poobede domov a skáče po mne 5 minút, a to nehovorím keď mu poviem, že ideme von (venčiť) tak to sa ide zblázniť

Ale tak keď je zdravý ten tvoj, určite sa aj on teší
10 
 fotka
katka25  13. 10. 2009 17:37
@aiwan koment č.7 presne ako môj...chodí ma čakávať z roboty...a to má celá zástavka show...ako sa on teší...



a vieš koľkokrát,keď mu vynadám,alebo ho vylátam,je mi to potom ľúto,a aj plačem koľkokrát...aj sa ho potom poľutujem...
Napíš svoj komentár