Duša mu chladne,
ako zem cítiaca príchod jesene.
Nádeje mu opadávajú zo srdca
ako dozreté jablká zo stromu,
ktoré nemá kto odtrhnúť a tak si tam hnijú.
Dozreté hrozno mu pripomína jeho osobnosť,
cíti sa tak vyzreto, no kde je niekto,
čo by okúsil a ocenil jeho chuť?
"Nečakaj chlapec v tejto stanici,
tu vlaky už dávno nestoja".
Radí mu starec, zbadajúc
beznádej v jeho očiach.
Pôda úrodná a ľudia nevďačný
ženy čo radšej nakupujú v Tescu
a muži chlastajúci v baroch.
Choď si svojou cestou
a nepozeraj si za chrbát,
naivný chlapec
čo veril že láska ho spasí.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sweetgiirl
14. 9.sept. 2009 21:29
Ale spasí, keď nájde tú pravú..
Napíš svoj komentár