Štvrtok. 6:30 ráno. niektorý z vás len vstávajú do škôl,práce, alebo len tak klasicky dôchodcovsky. Bohužiaľ to nieje môj prípad. Ja sa akurát ponáhľam z nočnej smeny domov. A fakt je že mám naponáhlo. Pretože doma ma čaká niekto výnimočný. Parkujem auto, otváram byt, pohladkám psa. Po pár krokoch smerom k mojej izbe sa zamyslím. Bude lepšie ak sa vyzlečiem ešte pred vstupom do izby, aby som moju návštevu náhodou nezobudil. A tak vzduchom letí prvá ponožka, hneď na to aj druhá, nasledujú nohavice a tričko. Hotovo, pripravený. Otváram dvere, modlím sa nech nevŕzgajú ako vždy. Mám smolu. V tom tichu znejú ako motorová píla. Nevadí, návšteva spí ako zarezaná. Aby vám všetkým bolo jasné, v posteli mi leží jedno nádherné dievča. Pozerám sa na ňu cez polootvorené dvere. 84% postele je v jej moci, veď ako vždy. Vyzerá krásne, mäkko, voňavo, strapato, ako nebeské stvorenie, ktoré už veľmi dlho nespalo. Chvíľami váham či si ku nej priľahnúť, aby som ju nezobudil, spánok si vážne zaslúži. Ale to ja tiež, takže voľba je jasná. Pomaly zaberám mojich 16%. Keď v tom počujem tiché "aooooj". Už viem že sa anjelik prebral. Pozerá na mňa rozospatým pohľadom, a úsmevom od ucha k uchu. Nežne ju pohladím, pobozkám na čelo, a pozerám ako ju únava premáha. Líham si ku nej, pod perinu, a pritúlim si ju bližšie. Toto mi chýbalo celú noc, objatie od mojej milovanej. Cítim ako zaspáva. Úžasný pocit keď viete že sa pri vás niekto cíti natoľko v bezpečí že zaspí po pár sekundách. Je rad na mne. Zatváram oči, a nechám jej vôňu nech ma uspí. 




 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
radasapytam  23. 5. 2016 10:35
Napíš svoj komentár