"Ale no tak Alex... okamžite sa vráť!" búchala mama na zavreté dvere.
"Ani ma nenapadne..." odkričala som a hodila som sa po mobile na posteľ. Do kelu kde sa zasa fláka?!... Zobrala som telefón do ruky a vytočila sestru.
"Prosím?!" ozvalo sa z druhého konca linky.
"Kde zase si? Potrebujem ťa tu... mama sa zbláznila.. !" zúfalo som kričala do mobilu.
"Hej... kľud... čo zase stresuješ? A musíš mi za každou volovinou volať, ja som s Denisom vonku..."
"Takže ty sa flákaš s nejakým chalanom a vôbec ťa nezaujíma, že naši rodičia sa rozvádzajú?!" plakala som.
"Čo? Oni... čo si to povedala ?"
"Jess... Príď domov, prosím..."
Sestra v tom okamihu zrušila.
--- o 20 minút neskôr ---
Jessica
Vletela som do domu a hneď som si to namierila do kuchyne za mamou...
"Mami čo to má znamenať ?" zúrivo som kričala.
"Jessica, srdiečko... s otcom sme sa rozhodli, že...."
"Nie, nehovor mi to... nechcem to počuť..." prerušila som ju a utekala som do izby... nemám chuť počúvať mamine nezmysly. Vôbec nechápe ako by mi tým ublížila, ako by tým ublížila aj mojej sestre!
Vošla som do izby a pohľad mi spadol na sestru spiacu na posteli. Prišlo mi to ľúto. Nechcela som, aby sa naši rodičia rozviedli... A čo keď nás rozdelia? Čo keď ja a moja sestrička už nebudeme spolu? Finančne sme na tom neboli najlepšie a naša mama by sa nedokázala starať o obe..
--- Nad druhý deň ---
Alex
Ráno som sa prebudila, vonku bolo stále pod mrakom a schyľovalo sa na dážď. Sadla som si na posteľ a rozhliadla som sa vôkol seba. Prešla som cez malú izbu k sestrinej posteli a pozerala na ňu ako nerušene spí. Obliekla som sa a odišla z izby. Prebehla som cez dom a vybehla von na dvor. Sadla som si do auta a zhlboka sa nadýchla... oočila kľúčom...
"Do kelu!" zanadávala som, keď som zistila, že nemám mobil. Nevrátim sa už, veď sa idem iba previezť!
Jessica
Zrazu som prudko otvorila oči a predo mnou stála mama. V ruke držala tácku s raňajkami.
"Dobré ránko srdiečko, doniesla som ti raňajky do postele."
"Díky, nemusíš byť milá." Odvrkla som a posadila sa na posteľ. Hneď som pozrela na prázdnu posteľ mojej sestry.
"Jess... vypočuj ma... Viem, že to je pre vás ťažké, ale pochop, že medzi mnou a vaším otcom to už skončilo... nerozumieme si už." Sadla si vedľa mňa na posteľ.
"Mami... prosím ťa prečo... ?? Prečo nám to robíte... ako si to predstavuješ ďalej? Ako nás chceš sama uživiť?" nahrnuli sa mi slzy do očí. Mama bola ticho.... Čakala som kedy mi povie tú najhoršiu správu...Čakala som, čo odpovie... Ticho zrazu prerušilo zvonenie telefónu. Mama potichu odišla do chodby a zodvihla. Nemo som počúvala mamin rozhovor cez otvorené dvere. Asi po dvoch minútach sa vrátila do izby.
"Mami... čo sa deje? !" utekala som k nej a pevne ju objala. Jej slzy mi močili pyžamo, cítila som ako sa jej kolena podlomili a my sme pomaly klesali na mäkký koberec
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
2
ďakujem za pripomienky ak by si vedel poradiť ako podla teba mam vyznačiť jednotlive roly aby neboli mätúce kľudne navrhni doteraz som nemala k tomu žiadne pripomienky tak neviem mne to pripadá jednoznačne, problém možno robí keď je medzi tým menom a myslienkou veľká medzera, alebo ? Čo sa týka správy ... dozvedela sa ju Alex nečakane a navyše som chcela podotknúť ustavičnú neprítomnosť jej staršej sestry , Jessiky, načo sa neskor poukazuje v už aktuálnej druhej časti (potom čo nájde Alexin denník )
3
pride mi to kvalitne chaoticke a vela slovnych spojeni je zvlastnych, nespisovnych, zle predlozky a take veci. Proste by som si to na tvojom mieste po sebe precitala
Napíš svoj komentár
A nemysliš si, ze taku velku správu by mama povedala obidvom naraz?