Hneď po vizite ku mne zavítala Jessica. Rozmýšľala som či jej poviem o tom čo sa stalo medzi mnou a Benom, no ona hneď začala rozprávať jej včerajší zážitok s nejakým chalanom, už mi tuším raz o ňom rozprávala, že ho tu stretla. Vyprávala mi o tom ako ju vymkol v jeho dome, ako jej pomohol a akú skvelú večeru navaril pred tým ako ju odviezol domov.
Bolo to také zvláštne ju počúvať, nikdy pred tým som ju nevidela s takou ohnivou iskrou v očiach keď prišla za mnou, toto mi pomohlo sa definitívne rozhodnúť, že môj malý románik s Benom si nechám pre seba, pretože neviem ani ako dlho to bude trvať, nechcem aby keď sa to skončí, aby si z toho Jessica robila ťažkú hlavu, keď sa po operácii zobudím a nebudem si na neho pamätať. Teraz je konečne po dlhom čase znovu šťastná, nechcem to jednoducho pokaziť.
Ten deň D sa blíži, ani sa nenazdám a už mi znova otvoria hlavu a vymažú všetko krásne. Rozmýšľam či je potrebné Benovi vôbec vysvetľovať ako to so mnou naozaj je. Asi nie, nechcem aby ma bral za chudáka, chcem si užiť to, že ho mám, že si to pamätám.
Možno keby som mala na výber a mohla sa rozhodnúť či žiť s Benom a s rizikom, že zomriem alebo ísť na operáciu a na všetko zabudnúť, naozaj neviem čo by som si vybrala.
Bude stále o mňa Ben stáť aj keď si nespomeniem kto vlastne je?
„Haló sestrička!“ Počúvaš ma vôbec?“ naštvane do mňa búchala Jessica.
„Hej jasné, Ah Jessi ani nevieš aká som šťastná, že si si to tak užila.“
„Ah... a ty ako s tým tvojím nemocničným priateľom?“ no do kelu......
„No ujde to, včera keď si odišla sme trochu kecali a už som ho nevidela!“ rozhodla som sa klamať, lebo keby som jej povedala ako to naozaj je, určite by ma nútila povedať Benovi ako to je s mojou pamäťou, vysvetliť mu čo sa mi stalo a oboznámiť ho s mojou blízkou operáciou.
„Jaj, no škoda, lebo vyzeral byť celkom sladký včera!“ usmiala sa. Pripomenula mi jeho chutný noštek. Ah keby len vedela, že ja mu ten jeho noštek môžem celý vybozkávať, keby len počula Benovo včerajšie vyznanie lásky. Keby cítila to príjemne teplo ktoré vychádza z jeho voňavúčkej pokožky a tak príjemne hreje! Ale aj napriek tomu aký je úžasný, skvelý dúfam, že ho nenapadne ma prísť teraz navštíviť keď tu je sestra.
„Áno máš pravdu Jess, je taký úžasný, ale vieš on ma dievča.. uff!“
„Čo?? Má holku ? Tak to je kretén, má babu a balí teba!“ tak toto nie! Nebude na Bena nadávať koly mojím výmyslom.
„ Jessica, on nie je žiadny kretén a nebalí ma!“
„Ale veď som videla ako sa včera na teba túžobne pozeral, iba tak čakal kedy sa konečne vyparím z tej izby aby mohol byť s tebou sám.“ Tak toto mi nerob Jess, naháňaš mi chúťky na neho, už mi začína naozaj chýbať. No mala pravdu aj napriek mojím lžiam, ktoré som jej natárala, stále bola presvedčená o tom, že Ben ma chce. Musela som ju presvedčiť o opaku!
„Naozaj neklamem ti, povedal mi, že s ňou chodí už vyše roka. Je s ňou šťastný, ibaže teraz je na dovolenke, mal ísť s ňou ale je v nemocnici.“ múdro som sa zatvárila a snažila som sa vyzerať maximálne uvoľnene.
„Na dovolenku išla bez neho? Tak to ho asi nemá veľmi rada, ma chlapca v špitáli a ona si vylihuje niekde na pláži!“ do kelu, zasa ma dostala. Má pravdu , veď ktorá baba by neprišla za Benom do nemocnice? Ah som ja ale blbá...
------- O 2 HODINY NESKOR ----------------------
Keď som sa na obed vrátila z vyšetrenia, na posteli som našla malý žltý papierik, bol úhľadne zložený do štvorčeka. Hneď ako odišla sestrička, ktorá mi doniesla obed som si ho otvorila a čítala.
Ahoj Alex.
Celý deň na teba myslím non-stop. Snažil som sa ťa zastihnúť, no nebola si v izbe, tak som ti nechal odkaz. Včerajšia noc bola najkrajšia v mojom živote. Chcem si to zopakovať aj dnes v noci. Prosím príď o polnoci pred sklad, budem ťa tam čakať. Ben
Keď som si prečítala slová napísane Benovím rukopisom, uvedomila som si aké vážne to naozaj je a nie len z mojej strany. Možno, že by som mu mala aspoň naznačiť, čo ho čaká po mojej blížiacej sa operácii.
Polnoc sa už blížila a ja som sa už nevedela dočkať, mrzelo ma to, že porušujem prísne pravidla nemocnici a že sa počas noci (po večierke) zdržujem mimo mojej izby, ale pre Bena by som to robila aj každú noc.
Ben
Bolo krátko pred polnocou a ja som už nervózny čakal na Alex pred dverami nemocničného skladu. Na chodbách bolo ticho, ktoré ma znervózňovalo ešte viac. Chodby sú aj v noci osvetlené takže ma tu môže hocikto hneď zbadať. Nemo som sa obzeral vôkol seba s nádejou, že ju konečne niekde zahliadnem, keď som zrazu začul nejaké hlasy blížiace sa ku mne. Na moje prekvapenie som hneď nezačal panikáriť, ale zachoval som sa celkom rozumne a potichu vošiel do tmavého skladu.
Jemné svetlo, ktoré presvitalo cez sklené skladové dvere črtalo predo mnou obrysy krabíc a tyče regálov.
Bol som tu sám, sklamaný, že Alex neprišla. Asi sa jej to včera nepáčilo tak veľmi ako mne, no jasne veď kto by chcel takého dokaličeného chlapca ako som ja – napoly invalid kvôli zlomenej ruke. Myslím, že som si od toho veľa sľuboval. Na dnešnú noc som sa aj poriadne vybavil. Keďže som včera zistil, že v tomto sklade je poriadne chladno zobral som so sebou zopár teplých a mäkkých mikín pre mňa aj pre Alex. Nevedel som načo ešte čakám v tom sklade, prečo sa nevrátim do izby. Otočil som sa, že sa teda vrátim do izby keď som zrazu začul akýsi šuchot. Išlo to zo zadnej časti skladu, kde bola úplná tma. Trochu ma to vyľakalo, ale zase na moje prekvapenie som zo skladu neušiel a zachoval sa trochu hrdinsky.
„Alex?!“ šepol som do tmy predo mnou. Nič sa neozývalo, riskol som to a vybral sa teda do hlbokej tmy. Pomaly som kráčal pomedzi krabice na zemi a gumené mechy. Moju jednu zdravú ruku som vystrel pred seba a snažil sa zachytiť o nejaký záchytný bod. Kráčal som pomaly a mával rukou všade dookola. Keď som zrazu pocítil ako moju dlaň niekto nežne pohladil, hneď som spoznal tie motýlie dotyky, ktoré mohli patriť iba mojej Alex. Usmial som sa keď som začul ako vzdychla moje meno. Dlaňou som prešiel po chrbte jej ruky dolu po jej páse až k boku a pritúlil som si ju k sebe.
„Chýbala si mi!“ zašepkal som do tmy a pobozkal ju na čelo. Ona mi hneď bozk opätovala na pery, ktory som jej hneď oplatil a z nevinného pusikovania sa stalo vášnivé bozkávanie. Rukou som si ju stále viac a viac tlačil na moju hruď, ustupoval som ďalej dozadu až kým som nenarazil na lehátko.
„Ahoj láska!“ nežne mi pozdravila keď naposledy pobozkala moje pery. Na perách sa jej vyčaril nežný úsmev, ktorý som spoznal len vďaka jej bielym kontrastujúcim zubom v tme. Kým som stihol niečo povedať zasa sa prebojovala k môjmu jazyku a provokovala ho. Bozkávala sa tak jemne, pomaly, zdržanlivo a to sa mi veľmi páčilo, mala čas.... nikde jej neujdem ma na to celú noc....
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
turbolienka123
23. 1.januára 2016 17:52
Jeeeeej
Napíš svoj komentár