Tajná láska 23.časť

Tim

Mlčky som pozoroval rozhovor brata s Jessicou. Ničomu som nechápal. Čo ma Jess s tou Alex ? A kto to vlastne je ? Nerozumiem prečo Ben behá všade s fotkou cudzieho dievčaťa . Je nervózny a dokonca so mnou málo čo prehovorí od kedy dokáže s jeho poranenou rukou šoférovať ani ho doma nevidím.

Štvalo ma to, že Ben je ešte doma a že zničil romantickú atmosféru, ale keď som videl aký je nadšený z toho, že uvidel Jessicu úplne som na to zabudol, no bude mi to musieť ešte vysvetliť!

Jessica

Stojím tam a neviem čo mu mám povedať. Nečakala som, že ho ešte niekedy stretnem a už vôbec nie dnes večer. Je to už viac ako tri týždne čo je Alex z nemocnice doma a on sa stále nevzdal. Ako mu mam povedať, že ho Alex nepozná? To mu radšej naďalej budem klamať. Neprestával sa na mňa dívať jeho prosebnými očami.

„Heh... pozri, Ben, ja... nechcem, vlastne ani Alex nechce naďalej sa s tebou stretávať .“ Benove oči sa naplnili slzami a vtedy som pochopila, že mu musím povedať pravdu.

„Ehm..prepáčte mi ale... o čo tu vlastne ide ?? Kto je to Alex? A vy dvaja sa z kade poznáte?!“ prerušil nás zvedavý Tim.

Ben

Nedokážem si zachovať chladnú hlavu keď počujem ako vyslovuje zase tie srdcervúce slová. Ako to je možné, že ma Boh tak nenávidí? Nedokážem sa len tak ďalej blbo prizerať nato aký som slaboch a ako sa stále rozplačem keď počujem jej meno.

Pomaly som vytiahol z tašky denník, posledný krát som ho otvoril a so slzami v očiach som sa zapozeral na jej tvár. Musím jej dať zbohom, musím sa jej vzdať. Keď moje slzy padali na prvé stránky malého denníka, pritlačil som si ho k perám a posledný krát vdýchol jej vôňu. S roztrasenými rukami som ho podával Jessice. Ona sa zatvárila prekvapene, dokonca si myslím, že až ľútostivo.

„To je Alexiin denník?“ zobrala ho do rúk a skúmavo sa na neho zahľadela. Nevládal a ani som nechcel ďalej ostať v jej blízkosti. Prikývol som a utiekol preč.

Nasadol som do auta a začul ako mi zvoní mobil z tašky. Najskôr to bude mama, robí si starosti, či som v poriadku keďže meškám. Keď som ju ubezpečil, že som už na ceste a že som trčal v zápche pozrel som sa do spätného zrkadla, vyzeral som otrasne ale bolo mi to jedno.

Tim

„Ben počkaj!“ skričal som po bratovi, No nestihol som, zabuchol mi dvere pred nosom. Otočil som sa na vystrašenú Jessicu a nadvihol obočie.

„Čo to malo znamenať?!“ prísne som povedal, bál som sa o brata pretože jeho ruka nebola ešte celkom funkčná a Jessica ho skoro doviedla k infarktu. V afekte vybehol z domu, môže sa mu niečo zlého prihodiť.

„Tim.. ja neviem ako ti to vysvetlím.“ ticho povedala a pozerala do zeme.

„Začnime tým kto je to Alex a prečo sa Ben tak chová? Nechápem ako je možné, že vyvoláš u neho takú reakciu a to sa poznáte sotva 5 minút.“ naďalej som svoj hlas neznižoval a naznačil jej aby si sadla na gauč.

Keď mi všetko vysvetlila, ostal som zaskočený Jessica mi zverila, že ma Ben dievča o ktorom som nikdy nepočul!

„Ale Ben nemá babu to máš z kade?!“

„Alex mi povedala, že jej to on sám povedal! Tim ja viem je to tvoj brat, prisahám, že mu nechcem ublížiť ale tak isto nechcem aby on ubližoval mojej sestre! Alex ho mala rada až priveľmi no keď jej povedal, že je zadaný zmenila názor!“

Teresa (Benova a Timova matka)

„Zlatko nebudeš už jesť?!“ začudovane som sa pozrela na syna, ktorý sa bez nálady hrabal vidličkou v plnom tanieri. Bolo to zvláštne pretože chlapcom stále chutilo jedlo, ktoré som navarila. A toto bolo dokonca Benovo obľúbené.

„Nie, prepáč mami!!“ chrapľavým hlasom povedal a hneď otočil hlavu do opačnej strany aby som mu nevidela na jeho smutnú tvar. Od kedy prišiel je taký smutný. Neviem čo sa sním deje, žeby sa znova s Timom pohádali?

„Čo sa deje srdiečko?!“ nežne som povedala a zobrala mu jeho ruky do tých mojich. Sadla som si vedľa neho tak aby som mu videla do tváre. Spozorovala som ako sa mu po líčku kotúľa malá slzička. No on bol stále ticho pozeral do zeme. Ostala som ticho, také to situácie, kedy mi plakal v objatí sme už prežili. Ben je veľmi citlivý človek, všetko si strašne pripúšťa a aj ta najnepodstatnejšia vec ho dokáže poriadne rozrušiť.

„Ale no tak, vieš, že mne to môžeš povedať. Je to zasa niečo s tvojím bratom?“ jemne som sa ho opýtala a pohladila mu ruku. On zavrtel hlavou na znak nesúhlasu. Povedala som si, že počkám kým sa trochu upokojí a potom mi to možno povie sám. Nikdy predo mnou nemal žiadne tajomstvá, možno to potrebuje len čas.

„Mami..prepáč mi to, že som skazil večer.“ ticho povedal keď sa so mnou lúčil pred spaním.

„Ale veď to nevadí, srdiečko. Vieš ako veľmi ťa milujem! Nechcem aby si plakal! Si si istý, že si už v poriadku?“ starostlivo som sa ho opýtala a pobozkala na čelo. Vedľa mňa sediaci na gauči môj najmladší syn schúlený v deke v materinskom objatí sa ticho prizeral ako sa o neho starám, ako ho prikrývam aby mu nebola zima, kým on si vyplakáva oči z neznámeho dôvodu. Nevadilo mi to, že mi nechcel prezradiť prečo sa trápi, jedine čo som chcela aby sa moje malé slniečko znovu žiarivo usmievalo.

Ben

Sú práve tri hodiny ráno. V dome je ticho, mama spí. Iba ja ležím v posteli a stále plačem. Nemôžem prestať, dôvod – Alex. Stále ma bolí to, že ma nemiluje, Stále ju nemôžem dostať z hlavy von. Keď ma mama počas filmu prikrývala dekou, pripomenula mi prvú noc v sklade s Alex. Alex sa chovala presne takisto. Ako mama o mňa pečovala. Jedinú deku, ktorú sa jej podarilo nájsť dala mne, aby mi nebola zima. Ako je možne, že vtedy sa správala tak, že jej na mne záleží a teraz je všetko inak ? Ako to?

Taktiež mi je ľúto mamky, ktorej prvý krát v živote niečo tajím. Nechcem hovoriť o Alex s mamou, keďže sa na ňu pokúšam zabudnúť, no zatiaľ žiaľ neúspešne! Naozaj neviem čo mám robiť! Mám sa zveriť mame, že milujem dievča, ktoré ma už nikdy nechce vidieť ? Po chvíle premýšľania som sa rozhodol, že keď jej to nepôjdem povedať hneď, tak potom nikdy. Vybehol som z postele, utekal cez chodbu do maminej izby. Potichu som vošiel som dnu a pozrel na spiacu mamu. Kľakol som si k jej strane posteli a jemne ňou potriasol. Hneď otvorila oči a utrápene sa na mňa zahľadela.

„Mami, prepáč, že ťa budím, ale chcem sa s tebou porozprávať!“

„Ben! Prečo ešte nespíš? Koľko je vlastne hodín?“ zamrvila sa. Pohladila ma po vlasoch.

„Nemôžem spať! Mami, musíme sa porozprávať!“ povedal som a hneď som vyskočil na posteľ vedľa nej tam kde som ležal keď som bol malý a nemohol som spať. Stále som zaspal pri mame, cítil som sa pri nej tak bezpečne a ani teraz po 10tich rokoch to nie je inak. Mama sa na mňa jemne usmiala asi si na to spomenula

„Volá sa Alex. A som do nej zamilovaný!“ povedal som neisto a čakal ako na to zareaguje mama.

„Ale veď to je úžasné láska, prečo sa potom topíš v slzách?!“ keď som zasa vyslovil jej meno, oči sa mi navlhčili a zasa som bezvládne prepadol plaču. Mama ma upokojovala a objala ma.

„Vieš mami, ona ma nemiluje.“ Močil som jej nočnú košeľu a nemienil som prestať. Ona ma hladkala po chrbte a stále ukľudňovala.

„Ale, Ben. Ako vieš, že ťa nemiluje povedala ti to?“ keď som mame všetko vysvetlil ako sme sa spoznali. Konečne som jej povedal pravý dôvod prečo som sa stal v nemocnici na pár hodín nezvestný, keď som sa jej priznal, že som s Alex o to prišiel a keď som jej vyznal aké sú moje city voči nej silné , podporila ma slovami, že sa to vyrieši. Že za ňou mam zájsť a že sa máme porozprávať ako dvaja dospelí ľudia. Svoju mamu by som nikdy v živote za nič nevymenil a nedám na ňu dopustiť! Stále ma vedela upokojiť. Pomaly som sa upokojoval v jej objatí, až som zaspal. 

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu