--- DEŇ D ---
Alex
Bolo už pol piatej a ja som sa doma vyhovorila, že idem spať k Lene. Pobalila som si veci a vyrazila.
„Ahoj!“ privítala ma s úsmevom na perách.
„Alex, som taká happy?! V prvom rade z toho, že uvidím Tima a potom z toho, že po koncerte ostávaš u mňa a keďže je zajtra sobota, nemusíme vstávať do školy, môžeme dlho klebetiť v posteli“
„No..ako teším sa s tebou!“ nahodila som hraný úsmev. Pozerala som sa po plagátoch, ktoré mala na stene, myslím, že ak by mohla polepila by si aj celý strop.
“A inak tebe sa ktorý z nich páči?“ táto otázka ma dosť dostala, nepoznám ich okrem Tima a dokonca nepoznám ani ich piesne. Rýchlo som sa pozrela na plagát kde mali aj mená a povedala prvé načo som pozrela.
„B...Ben!“ milo som sa usmiala.
„Oh... áno, Ben. On je tiež sladký, ale nemá na Tima.“ zasnene sa na mňa usmiala a naďalej sa maľovala.
Keď sme vyšili s bytu nasmerovali sme si to na zastávku. Keď sme vystúpili pred halou, videla som niečo neuveriteľné. Asi 4 tisíc jačajúcich dievčat, ktoré boli na sebe tak natlačené, že sa čudujem, že ešte neskolabovali. Lena ma viedla po chodníku hneď vedľa tej masy ľudí. Išli sme niekde dozadu, preukázali sme sa V.I.P lístkami a spolu s ďalšími 5 dievčatami sme nasledovali vysokého muža po dlhej svetlej chodbe.
Ben
„Kurník! Tim kde si zase zapotrošil ten môj čierny opasok?“ naštvaný som skričal po bratovi, ktorý ako každý večer pred koncertom volal s Jessicou.
„Ja?! Čo ja mám s tvojím čiernym opaskom?“ podráždene odvrkol.
„Tak to si hádam robíš srandu, že ? Od kedy chodíš s Jessicou si úplné neznesiteľný, kašleš na mňa!“ Tim ma odignoroval a ja som sa vrátil naspäť ku kufru, nemám chuť sa sním hádať stále o tom istom, ako sa mu z mozgu vyparujú mozgové bunky. Som si istý, že on sa naposledy hrabal v mojom kufri keď si chcel ukradnúť cigarety, iste môj opasok niekde odkopol a ja sa teraz môžem poskladať aby som ho našiel.
„Hej chalani, faninky vás už čakajú, je čas ísť!“ Oznámil Wills, ktorý práve vošiel do šatne, vzápätí aj hneď odišiel. No jasne, ja odtiaľto neodídem, kým svoj opasok nenájdem.
Tim
Na Williamove upozornenie som hneď zareagoval a vyšiel zo šatne, nie ako Ben ktorý to rozhodne odignoroval a naďalej hľadal ten blbý opasok.
„Kde je do čerta Ben?!“ skričal po mne naštvaný William.
„On hneď príde, len sa popripravuje!“ uistil som manažéra a spolu s bodyguardami a ostatnými členmi skupiny som vošiel do miestnosti kde nás už čakali faninky. Faninky stáli v kruhu, začali sme podpisovať. Postupne som prechádzal od jednej k druhej keď sa mi zrazu zmrazil úsmev. To nie je možné. Čo tu do čerta robí!
Vyletel som z miestnosti, na chodbe som vrazil do Bena, ktorý práve chcel vojsť.
Nemohol som dopustiť, aby ju znova videl a aby sa všetko zopakovalo. Nechcem zasa celé noci počúvať ako kričí zo sna a plače, alebo ako chodí po dome a nemôže spať a to všetko kvôli nej! To dievča sa na neho vykašlalo síce neviem prečo ale zlomila mu srdce. Oni dvaja sa jednoducho stretnúť nemôžu.
„Hej! Dávaj pozor!“ nervózne ma upozornil Ben a snažil sa ma odtlačiť od dverí.
„Ben... ja ,, ty.. tam nemôžeš ísť!“ pípol som a čakal na jeho reakciu. On na mňa pozrel ako na magora.
„Čo? Tim tebe už vážne hrabe, mal som pravdu, tvoj mozog sa zmenšuje“
„Ben ja viem , že si na mňa naštvaný, ale toto je naozaj, nechoď tam!“
„Prečo by som nemal? Šibe ti?“ zúrivo po mne skričal a odtlačil ma od dverí. Nemohol som tomu zabrániť, Stlačil kľučku a vošiel dnu.
Ben
Vošiel som a aj napriek Timovemu teraz už neprirodzenému správaniu som sa široko usmial. Všetky faninky sa automaticky rozkričali keď som vošiel. Šťastne som sa usmial a obzeral si ich ako stáli v pol kruhu a všetky čakali na podpis. Zrazu sa moje srdce rozbušalo ako nikdy, prešiel po mne studený mráz, nič som nepočul, nevnímal.
„Alex...!“potichu som šepol a oči sa mi naplnili slzami. Tak dlho, tak dlho som čakal. Kým ju zase uvidím. Tak dlho som v to dúfal, že príde a povie, že ma miluje ako ja milujem ju. Slzy sa mi nekontrolovateľne kotúľali po líci, moje oči sa na ňu stále pozerali, bola taká krásna ako stále. Milo sa na mňa usmiala. Nevydržal som to a rozutekal sa k nej.
„Alex! Alex! Preboha,,,Alex!!“ šepkal som medzi slzy kým som ju objímal. Bolo mi jedno koľko ľudí na mňa pozerá, teraz som nič nevnímal iba ju!
Alex
Všetko bolo v pohode, chalani podávali autogramy aj keď Tim sa niekde vyparil. Bolo to len plus pre mňa, že sa nemusím starať o to ako zareaguje keď ma tu uvidí. Bála som sa, že sa nejako prezradí, že ma pozná. Keď v tom vošiel do miestnosti akýsi vysoký, štíhly chlapec, bol oblečený celý v čiernom a milo sa usmieval. Zrazu keď sa zapozeral niekde smerom ku mne, zvážnel, dokonca vyzeral ako pred infarktom! Neviem načo sa pozeral no keď náhodou na mňa tak som sa usmiala aby som nepozerala ako magor. On sa zrazu rozbehol, stále smerom ku mne, silno ma objal a začal opakovať moje meno... Odkiaľ ma pozná? Čo to má byť? Ničomu som nechápala iba som sledovala ako sa na mňa díva asi 20 prekvapených ľudí, keď v tom do miestnosti vošiel Tim!
,,Ben!“ skričal po mne Tim, ale ja som ho nevnímal. Hneď sa ku mne rozbehol a začal ma od Alex odťahovať. Všetci prítomní na mňa udivene hľadeli a dokonca aj Alex na mňa pozerala dosť nechápavo. Tim ma od nej aj napriek môjmu spieraniu odtiahol, stále som nemohol uveriť, že je tu! Že je so mnou v jednej miestnosti, že som ju objal a že sa na mňa usmiala.
„Alex, prečo si ma nechala? Prečo si mi takto ublížila!“ bezmocne som jej plakal pri nohách. Viem , že to vyzeralo dosť úboho ale bolo mi to jedno. Ona sa na mňa pozrela dosť šokovane a potom spustila:
„Čo? Ja? My sa poznáme?!“ potriasla hlavou na znak, že nerozumie a ja som ostal bez slov.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
turbolienka123
30. 1.januára 2016 15:07
Ja! A veľmi ma baví! dúfam, že budeš pokračovať v písaní.
Napíš svoj komentár