Po obede Tim chcel ísť k Jessice na návštevu. Konečne som to nebral z toho zlého pohľadu ako niekedy, že ma zas nechá doma samého, ale práve naopak navrhol mi aby som šiel s ním. Neváhal som a zavolal som Alex, či by jej nevadilo keby som prišiel, súhlasila. Hneď som sa rozbehol do kúpeľne sa upraviť a mohli sme ísť.
Jessica
Oblečená, namaľovaná som sa rozbehla otvoriť vchodové dvere. Chlapcov som hneď pozvala dnu aby sa usadili na gauč. Nemohla som si nevšimnúť Benov nepokojný pohľad, ktorý kontroloval každý centimeter izby, zato Timov pohodlný úsmev vo mne zase vyvolal rýchle búšenie srdca.
„Dáte si kávu, čaj?!“ starostlivo som sa opýtala.
„Kávu!“ jednohlasne povedali. Timikovi som ešte prilepila jednu malú detskú pusinku a vydala sa do kuchyne.
Alex
Zišla som po schodoch a v obývačke sedel ON! Keď ma zahliadol milo sa usmial.
„Ahojte!“ usmiala som sa a usadila sa do kresla hneď vedľa gauča. Zase vyzeral super, jeho extravagantný štýl účesu a nezvyčajný štýl obliekania vo mne dnes už po druhy krát vyvolal pocit obyčajnosti. Chlapci hneď odzdravili a zase v izbe zavládlo ticho. Ben sledoval môj každý pohyb až mi to bolo miestami nepríjemné a všimla som si ako ho Tim pozoruje. Medzi tým prišla Jessica aj s kávou. Keď sa Ben napil zase sa mi vybavil náš ranný rozhovor. Hneď mi spadol pohľad na Jess s Timom, ktorí sedeli v tesnom objatí aj Ben si to hneď všimol ale potom jeho pohľad zasa venoval mne.
„Nejdeme hore?“ potichu šepol Tim medzi jessicine vlasy. Ona sa len rozpačito usmiala a zahryzla si do pery. Bolo na nej vidno ako veľmi po tom túži aby mohla byť práve teraz s Timom sama a vychutnávať si každý jeho dotyk. Neisto sa pozrela na mňa a ja som sa usmiala. Viem možno to nebolo to najchytrejšie čo som mohla urobiť, ale keď ona mi prišla taká smiešna S mojím súhlasom nesmelo prikývla a po pár sekundách som s Benom ostala v obývačke úplne sama.
Jessica
Prišli sme do mojej izby. Tim hneď vedel ktorá časť mojej izby je najpohodlnejšia. Tradične sa rozvalil na mojej posteli a zlato sa usmial. Bože ja milujem keď sa tak culí. Aj keď môj vzťah s Timom trvá viac ako pol roka nikdy sme sa nezblížili natoľko aby došlo k niečomu viac ako k pettingu. O takých veciach sme sa rozprávali už viac krát a dohodli sme sa, že s tým počkáme. No niekedy je to pre mňa ťažké odmietať Tima keď ma tak priťahuje.
Ben
Jessica s Timom odišli a my sme s Alex ostali sami. Nevedel som ako mám začať rozhovor aby som náhodou niečo nepokazil. Alex pozerala všade možne po izbe iba môjmu pohľadu sa stále vyhýbala.
„Hm.. Máte naozaj pekný dom.“ sucho som povedal a dúfal, že sa Alex chytí alebo sa aspoň na mňa pozrie. Alex sa nesmelo usmiala a poďakovala. Následne sa zadívala niekam na zem a znova na mňa, bola roztomilá. Spozoroval som, že aj ona je trošku nesvoja.
„Chceš ukážem ti dom?!“ navrhla. Konečne som videl tie iskričky v jej očiach. Naposledy som ich videl v ten večer, ktorý zmenil môj život. Nadšene som súhlasil a tak sme sa spolu vybrali na prehliadku domu. Previedla ma ich útluným domčekom a mám pocit, že sa trochu uvoľnila. Aj ja som sa pomaly pomaličky dostával do normálu.
Ako poslednú miestnosť sme navštívili jej izbu. Alex mi ponúkla aby som sa usadil a tak som si sadol na jej posteľ. Nesmelo si sadla vedľa mňa a zasa nastalo ticho.
Alex
Ben na mňa urobil dobrý dojem. Každú izbu nášho domu pozitívne skomentoval a stále sa na mňa milo usmieval. Všetok stres náhle opadol keď sa o mňa nepatrne šuchol na chodbe. Cítila som aká silná energia z neho vyžaruje a ktorá ma k nemu ťahá ako magnet.
Kým si prezeral moju izbu ja som si začala uvedomovať, že keď už máme byť priatelia tak by sme mali niečo aj o sebe vedieť. A na druhej strane som chcela aj ja prispieť k rozvoju nášho vzťahu.
„Vieš Ben, mali by sme sa porozprávať!“ neisto som začala. On hneď spozornel a pozrel sa mi do očí.
„Povedz mi niečo o sebe.“ Usmiala som sa a tým som spríjemnila napätú situáciu. Aj na Benovi bolo vidieť, že ho môj úsmev trochu povzbudil. Ben začal rozprávať o sebe, povedal mi, že má 20 rokov, že sa do Hamburgu presťahoval pred rokom a pol. Hovoril mi o svojej skupine a o tom čo ho baví, jasné, že nezabudol spomenúť aj svojho jediného brata Tima. Mlčky som počúvala jeho slová a moje slová o obyčajnosti sa potvrdili. Ja som oproti tomuto mladému chlapcovi úplne nepodstatný malý fľak na zemi po ktorej každý deň šliape. A preto nedokážem pochopiť prečo stráca čas so mnou, keď sa mu pod nohy hádže x lepších dievčat.
„A ty?“ opýtal sa ma a s nadšením čakal čo odpoviem. Vydýchla som si a sledovala jeho čokoládové oči, ktoré sa hlboko vpíjali do tých mojich.
„No takže volám sa Alex Rittner na rozdiel od Jessici ona je mamine dieťa z prvého manželstva. Mám 18 rokov narodila som sa v Bremene, kde som žila s mojimi rodičmi a sestrou. Pred viac ako pol rokom sme sa sem presťahovali a to kvôli mne. No vlastne ma previezli sem do nemocnice a tu sme sa aj stretli. No a zvyšok príbehu už vieš.“ Ben na mňa ľútostivo hľadel dokonca ma aj nepatrne chytil za ruku počas môjho hovorenia. Nesmelo som sa na neho usmiala a zapozerala som sa na naše ruky, jemne stisla tu jeho. Pocítila som ako sa jemne zachvel.
Ben
Keď mi Alex pohladila moju ruku pocítil som znova ten úžasný pocit ako dnes ráno keď sme si podali ruky pri zoznamovaní, ten nádherný pocit ktorý vo mne dokázal vyvolať chvenie, ten pocit ktorý dokázala vyvolať iba Alex. Zrazu ma niečo napadlo.
„Alex nejdeme sa prejsť?“ jemne som stisol jej dlaň. Alex sa milo usmiala a súhlasila.
Alex
Keď sme vyšli z domu skonštatovali sme, že by sme sa mohli isť previesť, keďže vonku práve začínalo pršať. Sadli sme si teda do Benovho auta a zapol rádio. V aute bola tma a pekne to tam voňalo.
„Kam chcete zviesť slečna?!“ uškrnul sa a ja som sa musela zasmiať. Zatvárila som sa, že silne uvažujem a potom sme zasa obaja popadli smiechu.
„Hm... na vesmír!“ srandovala som. Ben sa upokojil a zvážnel. Chvíľu rozmýšľal a potom otočil kľúčom. Celú cestu sa tváril vážne až mi to prišlo divne, ani na mňa nepozrel. Povedala som snáď niečo nevhodné? Asi po desiatich minútach odstavil auto v tmavej uličke, vystúpil a obišiel okolo aby mi otvoril dvere. Musím uznať, že som sa trochu zľakla keď ulicu osvetľovali iba svetlá ktoré prichádzali z neďalekej diaľnice. Ben mi podal ruku aby som v tme dokázal bezpečne vystúpiť. Zamkol auto a ďalej ma viedol za ruku.
„Kde to ideme?!“ neisto som sa spýtala. Bol stále ticho, nechcela som sa ďalej vypytovať. Po pár sekundách som zrazu pochopila.
„Nemocnica?!“ nesúhlasne som pokrútila hlavou a zastala som. Ben sa na mňa šokovane pozrel.
„Alex.. chcem ťa niekde zaviesť uvidíš bude sa ti to páčiť.“ aj keď som sa netúžila vrátiť tam kde sa môj život skomplikoval poslúchla som a ďalej nasledovala Bena. Prešli sme okolo nemocnice niekde dozadu, Bola tam tma a ticho.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár