Viedol som Alex za ruku a dúfal, že si na niečo spomenie. Keď sme prišli na to miesto kde sme pred siedmimi mesiacmi stáli otočil som sa k nej a povedal:
„Toto je naše prvé rande!“ Alex na mňa pozrela tak isto ako vtedy. Bože, nemôžem uveriť, že som tu s ňou po tom všetkom čo sa medzi nami stalo, po tých všetkých útrapách po toľkých preplakaných nociach ju môžem zase držať za ruku. Odviedol som ju na lavičku a naznačil som jej aby si sadla vedľa mňa.
Alex
Keď Ben zahlásil, že je to naše prvé rande ostala som zaskočená. Ale keď sa mám priznať bol mi sympatický od prvého momentu a na rande som nebola už poriadne dlho. Sadla som si vedľa neho a pozrela sa na tú nádheru predo mnou. Fontána bola vysvetlená svetlami ktoré smerovali z jej dna. Záhony kvetov boli vytvarované do pravidelných pozdĺžnych tvarov. Chladný vietor sa pohrával s holými konármi stromov. Bolo to veľmi upokojuce a príjemné.
„Ben, je to tu nádherné!“ šepla som do tmy. On sa usmial a jemne mi pohladkal ruku. Náhle sa mi rozbúšilo srdce a oblialo ma horko. Pred očami som videla hadičky a prístroje, ktoré vydávali rôzne zvuky. Cítila som ako moje srdce pumpuje krv do môjho tela. Cítila som, že sa dusím, že nemôžem dýchať....
„Alex!“ potriasol mnou Ben a ja som sa strhla. Vystrašene na mňa hľadel, ale ja som bola vystrašená ešte viac.
Ben
Zľakol som sa keď mi Alex neodpovedala. Pozrel som na ňu, bezducho sedela a ani sa nehýbala. Vyzerala ako keby vôbec nebola prítomná. Pohladkal som jej prsty, ktoré mala prepletené cez tie moje, čakal som jej nesmelý úsmev, no ona nič. Pustil som jej ruku a zamával pred očami.
„Alex!“ nič. Skúsil som to znova, ale Alex bola stále ticho. Jemne som ňou potriasol a skúsil to zase. Zrazu sa prudko strhla, až som sa zľakol.
“Ben!“ Skríkla a celá sa začala triasť, hneď som ju objal a pritúlil k sebe.
„Čo sa deje Alex!“ šepol som. Alex bezmocne plakala v mojom objatí. Tíšil som ju, hladkal po vlasoch.
„Poďme prosím odtiaľ preč!“ povedala tichým hlasom, kým sa chúlila v mojom náručí. Prečo chce ísť tak náhle preč? Nechápem ešte pred pár minútami jej tu bolo dobre a teraz chce ísť preč?
Alex
Muším vypadnúť. Nechcem tu ostať ani sekundu. Toto miesto ma straší. A teraz sa tu chovám ako chudera, ešte som sa aj rozplakala. Čo si o mne Ben pomyslí? Dosť divne na mňa pozerá, asi nechápe čo sa mi stalo.
„Čo sa deje srdiečko?!“ nepokojne šepol s ustráchaným hlasom. Chytil ma za ruku a jemne ju pohladil.
„Straší ma to miesto, prosím nevysvetľuj si to zle. A prepáč, že som sa rozplakala ako malé decko. Prepáč mi, že som skazila tak pokojný večer.“ ľútostne som kývala hlavou, sypala som všetko za sebou lebo som nevedela kde mám začať. Pozerala som do zeme a nevedela som prestať plakať. Bola som veľmi vystrašená. Ben si ma znova pritiahol na svoju hruď. Pohupoval sa pomaličky zo strany na stranu ako keby ma chcel uspať. Pozerala som pred seba a nechala sa unášať jeho vôňou. Pomaly som sa upokojila a začala hovoriť:
„Boli tam hadičky, moje srdce som cítila až v krku. Nemohla som sa pohnúť ani dýchať...“ pri týchto slovách sa mi nechcene slzy znova vtlačili do očí a zasa som prepadla plaču.
Ben
Alex som kolísal v objatí a čakal kým sa upokojí. Hladkal som ju po vlasoch, veľmi ju milujem a bolí ma keď plače. Aj keď som nechápal prečo rozhodne som chcel aby už neplakala. Keď sa z ničoho nič rozhovorila o nejakých hadičkách a duseniu. Nedávalo mi to zmysel.
„Neplačkaj to je v poriadku, poďme preč ak chceš.“ Jemne som povedal a zotieral som jej slzičky.
Bez slova sa postavila a na moje prekvapenie ma sama chytila za ruku a odišli sme.
-----------------------------------------------------------------
Sadli sme si na zadné sedadla, zapol som kúrenie aby nám nebola zima, no Alex sa stále triasla. Bolo mi jej veľmi ľúto a tak som ju prikryl mojou bundou. Alex z ničoho nič dvihla hlavu a spojila naše pery. Bol som milo prekvapený a hneď som začal spolupracovať. Tak dlho som necítil jej mäkké pery, veľmi mi to chýbalo. Vášnivo sme sa bozkávali, vrtela sa mi v náručí a vydávala slastné stony. Neskutočne ma vzrušovala. Dokonca som sa prestal ovládať a zvalil som ju na sedadlá, odtiahla sa a anjelsky sa na mňa usmiala.
„Ďakujem Ben, že si mi pomohol spomenúť si!“ šepla a v mojich očiach sa objavili slzičky šťastia . Znova som spojil naše pery a pomaličky som jej zašiel rukou pod tričko. Bolo to úžasné, jej ploché bruško hrialo moju dlaň, ktorá kopírovala každý obrys jej nahého trupu. Na moje prekvapenie nemala ani podprsenku a tak som mohol voľne prejsť aj vyššie na jej hruď. Jej fantastické krivky ma privádzali do šialenstva, Alexine šikovné prstíky sa mi preplietali pomedzi vlasy. Videl som, že si moje dotyky užíva a že sa jej to veľmi páči.
„Milujem ťa!“ šepla keď som jej vyzliekal tričko a bozkával po nahých ramienkach. Tisla sa ku mne, chcela byť v mojom objatí.
„Aj ja ťa milujem!“ pobozkal som ju na pery a tým znova rozohral divokú hru našich jazykov. Alex bola ako dračica začala zo mňa strhávať tričko a ťahala si ma k sebe za reťaz na krku. Môj mozog sa pomaly zastavoval, už som to nevydržal, keď Alex začala kričať, že ma chce. Rozopol som si kasáreň,,
„Ben si ok?!“ vletel do izby Tim. A ja som sa strhol. Rýchlo som si sadol a hneď zosmutnel, že to bol iba sen.
„Áno...som!“ koktavo som povedal a pozrel na brata, ktorému sa na tvári pohrával posmešný úsmev. Sadol si na moju posteľ a začal:
„Ben, počul som ťa už kričať, plakať a spievať zo sna, ale vzdychať ešte nikdy.“ zasmial sa.
„O čom to hovoríš?!“ tváril som sa začudovane.
„O tom!“ povedal a so smiechom ukazoval na môj stoporený rozkrok. Preboha! Hneď som sa postavil a utekal do kúpeľne. Počul som ešte ako sa Tim smeje a kričí:
„Ohh Alex....Alex! Už to nevydržím!“
„Vypadni!“ skričal som po ňom a buchol do dverí. Tim sa stále neprestával smiať. Zamkol som dvere kúpeľne a čakal kým odíde. Po chvíli ho to očividne prestalo baviť a odišiel.
Alex
Keď ma včera Ben doviezol domov, bola som veľmi unavená. Osprchovala som sa a hneď ako som si ľahla do postele som zaspala. Ráno ma prišla Jessica zobudiť s kávou a raňajkami sa mi nasáčkovala do postele. Vyzvedala a vyzvedala, ja som nič povedať nechcela. Sestra sa zachmúrila.
„No tak kde ste včera zmizli?!“ prosíkala.
„Boli sme sa previesť!“ Jessica sa na mňa zaškerila
„Ejhááá! A čo vrav!“pokývala sa na posteli a počúvala. Zahanbene som sa usmiala, aby som ju trochu ponapínala.
„No tákk!! Alex vrav som zvedavá!“ búchala do mňa.
„Tak fajn išli sme niekde do záhrady za nemocnicou!“ neisto som povedala a čakala či mi aspoň ona bude vedieť vysvetliť prečo si Ben vybral to miesto.
„Aha,.... je tam pekne, že?!“ usmiala sa na mňa.
„Už si tam bola?!“ nechápala som prečo sa tak vyškeruje.
„Nie, ale ty si tam stále chcela ísť keď si ležala v nemocnici, ale nikdy si tam nešla pretože si nemohla a čo ste tam robili?“ vyzvedala.
„Nič sedeli sme a z ničoho nič mi prišlo nevoľno. Videla som divné veci hadičky a prístroje, asi mi už vážne hrabe“ na moje prekvapenie sa Jessica veľmi potešila.
„Pre boha Jess, ako ťa to môže tešiť, keď ja som potom nemohla prestať plakať. ona ma namiesto odpovede tuho objala a spišťala.
„Alex tebe nešibe, ale ty si si spomenula!“ zarazilo ma to.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár