Ležím tu a neviem čo si mám myslieť, to čo sa mi stalo za posledný pol rok je abnormálne, Keď sa snažím na všetko konečne zabudnúť a začať nový život vracajú sa mi divné spomienky, Vôbec sa mi to nepáči a nechcem si už viac spomínať. Na rozdiel od mojej sestry Jessici, ktorá to brala ako jednu z najlepších vecí, mňa to naozaj desne vydesilo. Od kedy som jej to povedala je ako zdrogovaná, raduje sa, spieva si, na môj povel ma zakázané o tom hovoriť mame a Benovi to chcem povedať sama.
Kým Jessica varila obed ja som sa znova pokúsila sa pripraviť do školy. Včera mi s Benom bolo naozaj pekne až na ten výpadok.
--- VEČER ---
Tim
„Ahoj srdiečko!“ jemne som objal Jessicu – lásku môjho života. Ona ma na oplátku pevne objala, jej vlasy voňali tak krásne, miloval som na nej úplne všetko. Odtiahla sa a sladko ma pobozkala, hneď sa obzrela.
„Ben tu nie je?!“ prekvapivo sa opýtala a ďalej sa obzerala.
„Nie Ben neprišiel. Vlastne ani som ho nevolal so sebou.“ priznal som sa kým som si vyzúval topánky. Jess sa zatvárila začudovane, ale jej zamyslený pohľad vystriedal hneď veselý. Dnes bola nejaká šťastná. V dome bolo nejaké podozrivé ticho.
„Alex je doma?“
„Áno, celý deň sa učí!“ radostne až podozrivo sa na mňa zaškerila a hneď ma ťahala do obývačky.
„Myslela som, že dovedieš aj Bena!“
„No vieš ráno sme sa pohádali a teraz sa spolu nebavíme!“ stručne som povedal. Podrobnosti som jej radšej nevysvetľoval. Ona len mykla plecami a ďalej to neriešila. Usadili sme sa teda v obývačke na gauč a s miskou popcornu sme pozerali film. Túlil som si ju k sebe a stále prikrýval dekou. Musím uznať, že viac sme sa maznali ako sledovali dej v telke.
Alex
„Ahoj Alex!“ ozvalo sa z druhého konca. Príjemný hlas hneď vzbudil moje zmysli.
„Ahoj Ben!"“
„Ako sa máš?“ ustarostene sa opýtal a ja som sa rozhodla neklamať.
„Ben, chcela by som sa s tebou porozprávať. Bolo by to možné ešte dnes?“ neisto som sa opýtala. On ani sekundu neváhal.
„Jasné, mám prísť po teba? Pôjdeme niekde inde alebo ostaneme u teba?!“ rýchlo sa opýtal. V jeho hlase som počula ako ho to potešilo. Ten chlapec sa vôbec nebojí, čo mu chcem povedať iba sa teší, že sa stretneme.
„To je jedno., A kedy môžeš?“
„Tak do pol hodiny som u teba.“
Ben
Nemyslel som si, že môj telefonát s Alex dopadne tak úspešne. Plánoval som ju pozvať na večeru, ale je mi jasné, že to čo mi chce tak súrne povedať má tisíckrát väčšiu prednosť, alebo sa môžeme porozprávať niekde v reštaurácii. Namaľoval som sa a obliekol. Na rozdiel od tých pochmúrnych dní v mojom živote pred tým ako sa Alex vrátila som začal riešiť veci, ktoré pred tým ako som sa spoznal Alex boli rutinou. Čo si oblečiem a ako sa upravím. Po dlhých mesiacoch utrpenia som si konečne upratal izbu a začínal žiť znovu tým šťastným životom. Mal som Alex aj keď zatiaľ iba ako kamarátku, dôležité bolo, že som mohol byť s ňou a, že som vedel, že ma nikdy v skutočnosti neopustila. Som si istý, že keby sa jej pamäť vtedy znova neresetla, že by sme tvorili krásny pár do teraz a to mi dáva neskutočnú nádej bojovať.
Alex
Zišla som po schodoch a nahliadla do obývačky. Telka stále zapnutá a pred ňou spiaca Jessica v Timovom náručí.
„Tim, idem von!“ šepla som aby som ju nezobudila. No on nič.
„Tim!!!“ nahla som sa cez gauč aby som mu mohla zamávať pred očami a zistila som, že aj on spí. Vypla som telku a poriadne oboch prikryla dekou, ktorá bola zosunutá na Jessiciných nohách. Napísala som im odkaz a vyšla pred dom, kde ma už čakal Ben...
Ben
V svetle predných svetiel môjho auta, opretý o kapotu, som videl ako jej kroky smerujú ku mne. Hneď som sa vzpriamil a išiel jej naproti. Alex sa milo usmiala a objala ma.
Sadli sme na zadné sedadlá – presne ako v mojom sne. Vypol som predne svetlá a zapol topenie. Alex sa otočila smerom ku mne a sťažka si povzdychla. Videli sme na seba iba vďaka svetlám z vonkajších lámp. Vyhľadala moju ruku a zovrela ju. Naďalej bola ticho.
„Čo sa deje, Alex?“ nežne som sa opýtal a naďalej hypnotizoval jej oči.
Alex
Ben ma nežne hladil po ruke a čakal čo poviem, nebola som si istá ako to príjme, čí ho to bude tešiť alebo sa toho zľakne ako ja a preto bolo ťažké začať.
„Ráno som sa rozprávala s Jessicou o včerajšku, a ona tvrdí, že môj včerajší výpadok, vieš ten, ktorý ma tak vydesil v tej záhrade, že to bola spomienka! Na moju autonehodu. Vraj sa začínam rozpamätávať.“ Benova tvár akoby skamenela a jeho oči sa zaleskli. Hneď sa usmial a tuho ma objal.
„Ďakujem.“ zašepkal a plakal na mojom ramene. Plakal od šťastia. Bola som potešená, že Ben sa teší, ale ja si už viac spomínať nechcem. Pohladila som ho po vlasoch a počkala kým sa trošku upokojí!
„Ben, lenže ja... !“ prerušila som jeho vzlyky. Odtiahol sa a ticho počúval.
„Ja si nechcem viac spomínať!“ Ben na mňa začudovane pozrel. Hneď som začala s vysvetľovaním.
„Necháp to zle, rada by som si spomenula na chvíle, ktoré sme spolu prežili, ale nie na tie hororové momenty z nehody.“ ani som nestihla dohovoriť Ben sa znova rozplakal. Ja viem, že som si asi nevybrala ten najvhodnejší spôsob, ale chcela som aby to vedel ešte pred tým ako sa mi niečo podobné znova prihodí. Počkala som teda kým sa upokojí.
Jessica
Otvorila som oči Tom sladko spal vedľa mňa. Ah musela som sa usmiať ako sa nevinne tváril. Poriadne som ho prikryla a rozhodla som sa ísť urobiť večeru. Vošla som do Alexiinej izby, žiaľ bola tam tma a mojej sestry nikde. Škoda chcela som aby mi pomohla s večerou keďže varí o niečo lepšie ako ja. V kuchyni na stole som našla malý papierik s odkazom. Je vonku ? Zaujímavé. Zavolám jej kedy sa vráti, či mám navariť aj pre ňu.
Alex
Z vrecka som jemne vytiahla mobil. Na displayi blikalo Jessica, Hneď som ju ubezepčila, že som v bezpečí, povedala som jej, že s nemusí robiť starosti s večerou pre mňa a že sa vrátim skoro domov. Po mojom krátkom telefonáte sa už Ben dával znova dokopy, utrel si slzy no hlavu mal stále sklonenú a pozeral do zeme.
„Prepáč mi .. !“ ticho som šepla, Ben zodvihol jeho utrápené oči na mňa.
„Nemusíš sa ospravedlňovať, Alex!“ ticho odpovedal a hneď sa pozrel inde. Cítila som ako som mu ublížila a bolo mi to ľúto ale radšej k nemu budem férová, ako robiť niečo proti mojej vôli. Zobral moju ruku a pevne si ju pritlačil na hrď.
„Cítiš?!“jeho srdce bubnovalo o moju dlaň a bol to tak úžasný pocit... Nenchádzala som slov a preto som len nemo prikývla ...
„Bije... len pre teba... prosím ťa Alex... daj mi šancu...!“ pozeral mi priamo do očí a cez jeho pery sa drali von sladké slová lásky.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sandrushiceq
7. 2.febuára 2016 16:53
Dobre sa to celé číta, je to taká oddychovka ale Ben by nemusel v každej druhej časti revať lebo mi príde nejaký zženštilý a skôr je on žena v celom príbehu...žiadna baba netúži po takom chlapovi toš len môj postreh som zvedavá ako sa to bude ďalej vyvíjať.
Napíš svoj komentár