Ráno som sa prebudila dosť skoro, na moje prekvapenie som hneď zistila, že neležím v posteli sama ale spolu so mnou tam bol aj Tim. Zapozerala som sa na jeho nevinnú tváričku a musela som sa až pousmiať nad tým ako sladko krčil jeho chutným nosíkom. Tak veľmi som ho milovala a ešte viac som milovala noci prežité v jeho objatí. Hneď potom ako som si dala sprchu utekala som do kuchyne pripraviť raňajky. Keď som zišla do kuchyne hneď som si spomenula na odkaz, ktorý mi tam Alex včera nechala, no tak to budem musieť ale moju malú sestričku vyspovedať som zvedavá čo sa na dialo Ah je toho toľko čo sa za posledné dni zmenilo. Alex nás stále všetkých viac a viac prekvapuje. Nielen, že sa zázračne pred pol rokom uzdravila ale navyše si začala znova spomínať na chvíle po nehode, teším sa a dúfam, že si spomenie aj na Bena a na krásne chvíle prežité v jeho spoločnosti.
,,No dobré ránko, sestrička!“ usmiala som sa keď som zahliadla ako ešte rozospatá Alex zišla po schodoch do kuchyne.
„Pre koho ako...“ odvrkla. Hneď som spozornela čo sa deje, keďže som očakávala, že po včerajšej noci by mala žiariť šťastím. Ona si len sadla bez slova za kuchynsky stôl a nepríčetne pozerala pred seba.
„Rozprávaj Alex, ako bolo s Benom? Všetko mi povedz a žiaden detail nevynechaj prosím ťa!“ hneď som si sadla vedľa nej a s nadšením som spustila.
,,Ani sa nepýtaj...“ naďalej pozerala do neznáma.
„Ale moja, o čom ste sa bavili? Kde ste šli? Čo ste robili?“ ťahala som z nej.
„Nič Jess, nič proste sedeli sme len v aute pred domom a rozprávali sa... povedala som mu, že čo sa mi prihodilo v záhrade za nemocnicou, že je to podľa všetkého spomienka...“ povedala a na konci vety sa jej hlas úplne zlomil. Nerozumela som prečo sa vôbec neteší. Určite sa aj Ben potešil v nádeji, žeby si znova mohla spomenúť na tie pekné spoločné časy, ktoré spolu prežili. Kým som stihla niečo povedať pokračovala.
„Ja .. nechcem si spomínať... desí ma to.“ so slzami v očiach konečne uprela jej pohľad na mňa.
Alex
Celú noc som prebdela rozmýšľaním. Neviem čo si mám o tom všetkom myslieť. Na jednej strane sa nechcem vracať k nehode a k spomienkam na ňu ale na druhej strane keď si spomeniem na ten Benov pohľad potom čo som mu povedala, že nechcem pokračovať ďalej cítim sa taká bezmocná. Nemám právo nikomu ničiť život avšak stojím pred veľmi ťažkým rozhodnutím.. mám si vybrať svoje šťastie a nechať človeka, ktorému som už toľko ublížila a v zapätí v ňom vyvolala nejakú klamnú nádej znova trpieť?!
„Neviem čo mám robiť.“ smutne som pozrela na sestru, ktorá na moje prekvapenie nehýrila názormi ako vždy a iba bezmocne na mňa hľadela. Videla asi, že ma to naozaj zožiera.
„Alex viem ako sa cítiš. Pol roka som sa prizerala ako sa Ben trápi a pritom som bola jediný človek, ktorý mu vedel pomôcť. Dennodenne som chodila k ním domov a počúvala od Tima ako sa Ben trápi a ako plače celé dni a noci. Asi sto krát som mu buchla dverami pred nosom keď s nádejou, že nebudem doma zazvonil aby ťa stretol. A to všetko lebo som sa ťa pokúšala chrániť, chcela a stále budem chcieť pre teba len to najlepšie. A však až pred nedávnom som pochopila, že nie je správne rozhodovať za druhých. Alex, musíš sa rozhodnúť sama, chcem aby si bola šťastná. Nemám právo rozhodovať za teba, konaj tak aby si sa netrápila.“
Jessicine slova ma dojali, aj keď naše vzťahy boli často búrlivé bola to moja sestra a ja som ju milovala zato aká je a ako sa o mňa stále starala či už nakoniec jej snaha mala pozitívny dopad alebo negatívny robila to pre mňa a s dobrým úmyslom.
,,Ďakujem sestrička asi máš pravdu. Začal sa mi nový život, toľko sme toho prežili za posledný pol rok, toľko sa toho zmenilo. Avšak uvedomujem si tú zodpovednosť akú ma moje rozhodnutie, nechcem Bneovi ublížiť, ale rozumnejšie asi bude ak mu zmiznem zo života. Nemám aj tak žiadnu istotu, že moje hlboké pocity k nemu ožijú tak ako to bolo pred tým, nechcem v ňom naďalej vzbudzovať nádej, asi bola chyba, že som pristúpila nato, že sa začneme stretávať. “ už som si bola celkom istá.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár