Bolo mi jasné, že sa za takéto gesto patrí Benovi aspoň poďakovať ale čo mu mám povedať? Ďakujem Ti veľmi pekne za kvety, ale ja som sa už rozhodla? Hm.. zasa som bola znepokojená a neistá. Nuž som silná žena a som aj dobré vychovaná teda naozaj mu poviem aspoň to ďakujem. Pevne rozhodnutá som sa natiahla po telefóne, keď mi práve v tom momente ako som ho vzala do ruky zazvonil. Samozrejme to bol Ben. Osud?
,,Ahoj, práve som ti išla volať....“ ani som nestihla dokončiť keď mi do toho skočil Ben a spustil.
„Alex, dostala si ružičky? Dúfam, že sa ti páčia.“ nuž musím uznať, že jeho zamatový hlas vo mne zas vyvolal jemne chvenie.
,,Áno, Ben, veľmi pekne ďakujem nemusel si si robiť starosti..“ ani som nedokončila a znova ma prerušil.
„Alex viem, že tie hrôzostrašné spomienky, ktoré som v tebe vyvolal naposledy neodčiním kvetmi ale Alex ja sa nevzdám!“ pevne rozhodnutý to odrapotal najrýchlejšie ako sa to asi len dalo. Cítila som, že aj on je asi trošku nervózny aj keď sa to snažil skrývať za vážny a rozhodný tón.
,,No.. vieš ja ....“
„Alex, môžem ťa dnes večer vidieť? Veľmi rád by som ťa vzal niekde na večeru a porozprávali by sme sa. Sľubujem, že sa už nebudem snažiť o to aby si si spomenula, ale naozaj chcem začať od znova.“
Hlavou mi znova prebehlo milión otáznikov, nevedela som znova ako sa rozhodnúť avšak nedalo sa nesúhlasiť aspoň zo slušnosti a zato, že mi poslal kvety.
Ben
Oholený, oblečený a vyvoňaný som sa išiel práve obúvať keď v tom ku mne prišiel brat a víťazoslávne sa usmieval od ucha k uchu. Typický Tim, zasa robí trápneho a hraje sa na majstra sveta.
„Čo sa tak škeríš?!“ mierne podráždene som po ňom zavrčal keďže ma už ako vždy tlačil čas.
„Nechaj ma, konečne vidím ako môj malý braček ide na rande.“ doberal si ma. Kým som sa znova stihol nejako obrániť natiahol ku mne ruku a niečo mi podával.
„Dovolil som si ti dať taký menší darček“ zasa sa zaškeril, hneď ako som tu vec držal v ruke uvedomil som si, že je to balíček kondómov, nuž musel som sa zasmiať. Pervezák jeden!
„Ďakujem, Tim ale to si nechaj pre seba! Ja som gentleman a viem čo sa patrí a čo zasa nie na prvom rande!“ hodil som ich po ňom späť.
„Ouuuu gentleman, škoda, že som ťa nenatočil ako si prežíval ten tvoj sen... Oh Alex.. Alex už to nevydržííím.“ znova ma začínal provokovať, debil jeden.
„Padaj z tade...“ skríkol som po ňom a hodil som po ňom obúvak – samozrejme prvú vec čo mi prišlo pod ruky.
Jessica
,,Keď ja neviem... nemám v nich veľký zadok?“ váhala Alex, ktorá sa už asi v piatych šatách krútila pred zrkadlom a stále sa jej niečo nepáčilo.
„Vyzeraš fantastický. Červená farba ti veľmi pristane a navyše už nevymýšľaj lebo o chvíľku tu je Ben a ty ešte nemáš dorobené vlasy.“ prísne som zavelila a sestra si už sadala na stoličku predo mnou.
Aj napriek tomu, čo mi ráno povedala, bolo vidieť, že je naozaj nervózna a chce vyzerať v Benovích očiach čo najlepšie. Keď som jej dotočila vlasy a chystala som sa jej ešte raz prepudrovať tvár, počula som ako jej zazvonil mobil.
Alex
Neznášam ten pocit keď mi všetko padá z rúk a keď mám kŕče v bruchu. Aj keď som z Benovho nápadu, že pôjdeme na večeru nebola x krát nadšená, nevedela som si pomôcť aká som bola nervózna. Veľmi dobre som si v hĺbke duše uvedomovala, že aj keď som bola skalopevne presvedčená Ben vo mne jediným pohľadom ma vie donútiť premyslieť si to.
Zbehla som po schodoch a rýchlo si obúvala topánky, samozrejme moja neposedná sestrička hneď za mnou. Hodila som na seba kabát a mohla som ísť. Ešte rýchly kuk do zrkadla a smelo do toho.
„Tak sa drž moja!“ povzbudila ma Jessica.
„Ďakujem.“ aj keď som bola cela nervózna nebolo už cesty späť.
Keď sme prišli do reštaurácie nemohla som uveriť toľkej nádhere. Zas a znova ma Ben príjemne prekvapil. Čašník nás zaviedol niekam úplne do zadnej časti a ak som tomu správne pochopila bol to súkromný salónik. Hneď ako sme sa usadili k nám podišiel iný čašník, ktorý nám podal menu a hneď nám ponúkol aj víno.
,,Alex chcem ti veľmi pekne poďakovať, že si prijala moje pozvanie. Som naozaj šťastný, že sa dnes môžeme znova vidieť a porozprávať sa.“ prerušil trápne ticho Ben.
,,Ah áno, ešte raz ti veľmi pekne ďakujem za ruže aj za to.. za to pozvanie“ zakoktala som sa. Uf trapas.. on to zase robí.. tak sladko sa usmieva... ah. Ben samozrejme neodpovedal iba sa naďalej sladko culil a hypnotizoval ma očami.
,,Pripime si!“ navrhol keď čašník doniesol víno.
„Na nové začiatky“ dodal.
Tak sme si teda štrngli, hneď ako som si odpila z vína môj pohár sa mi akosi nešikovne vyšmikol a ja som sa obliala no super, musím sa naozaj upokojiť... Pritom ako som sa snažila aby sa ta škvrna čo najviac vpila do servítky všimla som si, že Ben sa na mne naozaj schuti baví. Naozaj vyzeral uvoľnene, sebavedomo a tak sladko.
Keď sme si objednali jedlo povedala som si, že keď sa neviem stále rozhodnúť či nie alebo áno, mala by som aj ja sa teda pokúsiť aspoň trošku prispieť k nášmu spoznávaniu.
,,Takže Ben, porozprávaj mi ešte niečo o sebe.“ zatvárila som sa múdro a s nádejou, že neskĺzneme k téme „náš vzťah“ som si odskrla z pohára.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár