Na wcku som sa trošku osviežila takže som sa citila oveľa oveľa lepšie a nejako ma to prebralo. Pomaly som kráčala už cez skoro prázdny bar avšak Bena som nevidela, hm.. možno si aj on potreboval odskočiť. No nič sadla som si a práve čašníčka priniesla ďalšie drinky. Ostala som zaskočená, keďže som nerátala s tým, že budeme piť ďalej, ale že dopijeme a pôjdeme domov. No nič naďalej som sedela a čakala kým sa vráti Ben.
Práve som si kontrolovala čas na mobile keď sa vypla hudba v jukeboxe a nastalo ticho, no super už asi aj budú pomaly zatvárať a Ben nikde. Zamračila som sa, čo keď už odišiel? Rýchlo som sa postavila aby som skontrolovala cez presklennú stenu baru, či auto, ktorým nás jeho bodyguard doviezol je stále tam.
Zrazu sa barom začala rozliehať pomalá hra pianom a ja som spozornela. Hneď som uprela pohľad do rohu v prednej časti baru, kde bolo malé pódium na ktorom sedel Ben na stoličke a v ruke držal mikrofón. Ostala som bez slova stáť a pozerala na ako sa s privretými viečkami jemne kýve do tónov pomalej pesničky. Znova sa tváril ako Boh. Sadla som si a nespúšťala oči z jeho anjelskej tváre. Keď začal spievať zastavilo sa mi srdce.... jeho zamatový hlas sa rozliehal po celom bare a ja som nevnímala nič iba jeho. Po asi minúte otvoril svoje krásne čokoládové oči a venoval mi dlhý túžobný pohľad. Ja som v nemom úžasne hneď zavrela moje otvorené ústa a nesmelo sa usmiala.
Keď dospieval rukou mi naznačil aby som prišla k nemu. Prv som váhala keďže aj tých zopár párov očí, ktoré tam boli pozerali na Bena a keďže ma zavolal k nemu hanbila som sa. Lenže on sa nenechal nijak zastrašiť a znova mi naznačoval aby som prišla bližšie. Tak som si teda vzala drink a presadla si. Ben sa krásne usmial a začal spievať ďalšiu pesničku ale teraz už bez hudby. Ale mne to nevadilo pretože bol naozaj skvelý.
" Príď a pomôž mi lietať, požičaj mi svoje krídla...." aj keď som Bena počula spievať po prvý krát v živote táto pieseň mi bola akási povedomá určite som ju počula niekde v rádiu alebo v TV.
Zrazu sa postavil a zišiel z pódia, chrbtom mi prebehol mráz keď som si uvedomila, že jeho kroky smerujú ku mne. Samozrejme aj tí ľudia, ktorí ho sledovali uprene teraz pozerali na mňa. Keď stál už predo mnou natiahol po mne svoju ruku aby som sa postavila. Chvíľu sme tam stáli obaja a Ben ďalej spieval a pozeral mi do očí. Vtedy som vedela, že už niet úniku, nikoho som zrazu nevnímala, bola som mu celá odovzdaná nemohla som sa ani pohnúť a skoro ani dýchať, tak veľmi som túžila aby jeho dokonale vykrojené pery pritlačil na tie moje. Keď dospieval posledné slová pesničky, šikovne si ma rukou pritlačil za bok k sebe tuho ma objal. Ostala som úplne obarená a trošku aj sklamaná, že sa pesnička neskončila podľa mojich predstáv....
Keď sme sa doobjímali vybehol znovu na pódium a odložil mikrofón. Hm.. škoda, už asi žiadna pesnička nebude nasledovať... posmutnela som ale nie nadlho, Ben sa rýchlym krokom presunul naspäť ku mne a hneď sa pustil do svojho drinku. Ja som si vtedy uvedomila, že som si počas Benovho krátkeho vystúpenia ani nevšimla, že nám čašníčka preniesla naše drinky na stôl kam som si presadla.
Keďže aj ja som mala poriadne sucho v krku, tiež som sa napila.
,,Bol si skvelý.“ pochválila som ho.
,,Nie skvelá si ty, som rád, že som ti mohol znova zaspievať.“ pousmial sa a dopil svoj drink.
,,Znova?“ zachmúrila som sa. Ben sa pousmial a chytil ma za ruku.
,,Áno moja, už som ti spieval raz... na dobrú noc“ neisto povedal a naďalej sledoval moje oči.
,,bola mi tá posledná pesnička akási povedomá“ zasmiala som sa a povzbudivo som povedala.
Ben sa len znova pekne usmial a pohladil ma po ruke. Bol dokonalý. Taký dokonalý, a ja taká zamilovaná....
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dumbledore
16. 2.febuára 2016 19:29
Je toto tajné ešte vôbec?
2
@dumbledore samozrejme ako v každej poviedke či filme sa príbeh vyvíja ... preto predsa nezmením názov, keď zo začiatku to bolo tajne až do momentu kedy sa (po pol roku) nestretol Ben s Alex.
Napíš svoj komentár