Keď láska k jedlu všetko prekoná

Pre osobu, ktorá je 20 rokov vo fáze objemovky, to bola veľká prekážka. Denne si vychutnávala oriešky, chipsy, mäso, chlieb a medzi jej topky patrili hranolky so zmrzlinou. Potom prišlo jedno nešťastné ráno, pri ktorom stratila pár zubov a zlomila si sánku. Na trikrát. Vyzerala ako Shrek po autonehode. Napriek samovoľne tečúcim slinám a spuchnutej boľavej tvári s permanentným farebným make-upom sa sama zo seba smiala a každú snahu o ľútosť odbila nezrozumiteľným frfľaním. Minimálne 6 týždňov zdrôtovaná sánka! Tak znel verdikt lekárov.

Teraz sa na ňu pozerám ako cucká fajnučký rozmixovaný cestovinový šalát s tatárkou, šunkou, zeleninou a syrom zriedený vodou. Zvykla som si na zvuk mixéra, ktorý ma každé ráno núti prebrať sa. Nezvykla som si pozerať sa na Z ako pije pizzu alebo mäso s kolienkami. Vyzerá to nechutne. A jej zvyšné zuby a drôty pripomínajú sitko vo výlevke.

Ako dobrá kamarátka jej vždy núkam zo svojho. Zabúdam na to. Len ma vysmeje a nezrozumiteľne pripomenie, že či som si na nej nevšimla nejakú zmenu.

Z je dosť popiči osoba. Nerieši ako vyzerá, neľutuje sa, chodí medzi ľudí a rada sa fotí so svojimi drôtami. Z jej nešťastia som si zobrala dve ponaučenia. Všetko sa dá zjesť keď máš silný mixér a že netreba riešiť maličkosti a povrchné hlúposti. Hlavne, že sme zdraví.

 Denník

11 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu