Autobus sa rozbehol zo zastávky pomalou rýchlosťou ale nejak podivuhodne začal pridávať rýchlosť. Inštinktívne uchopila držadlo pred sebou aby nespadla. Všetci ľudia v panike začali kričať na šoféra....No ten bol ako vo vytržení...Márne...Brzdy nefungovali...
Silno privrela oči....Posledné čo počula bol silný náraz...Pohltila ju tma...
"Pozrite, pán doktor prichádza k sebe!" Jediné čo cítila bola krutá bolesť v nohách, nezvyčajne sa jej krútila hlava...Nie nechcela otvoriť oči. Nechcela ich otvoriť, a vidieť aký vie byť život krutý. Čiesi pevné ruky jej prehmatávali hlavu..." Zdá sa, že hlava je v poriadku,"počula mužský hlas.....Ruky jej ďalej prehmatávali nohy s akousi prehnanou starostlivosťou. "Dvojitá fraktúra pravej nohy," ozval sa znova už ten známy hlas. Zrazu sa dotkol ľavej nohy a to už nevydržala a skríkla:"Aúúú"...
Vzápätí sa prinútila otvoriť oči. No márne, videla pred sebou len akúsi hmlu, ktorá sa našťastie začala vyostrovať. Videla akúsi čiernu škvrnu, boli to čierne vlasy akéhosi muža. Potom sa zahľadela na tvár a srdce akoby inštiktívne prestalo búchať. Bol krásny...A ešte akoby nebolo toho dosť, díval sa na ňu akosi zvláštne..Prinútila sa odvrátiť pohľad...Všetko ju bolelo a ona myslí len na tie oči, ktoré sa po prebudení stretli s jeho...
Musela sa zblázniť. Asi je to z tej bolesti...
"Slečna, počujete ma dobre? Volám sa doktor Trnavský, nebojte sa odteraz už bude dobre,"prinútil sa do neveselého úsmevu...Tebe sa to povie, pomyslela si.....Ale prinútila sa tiež usmiať. Vyzeralo to však ako úškrn než ako úsmev.
"Viem že vás to bolí, pokúste sa však vydržať, o chvíľu sme v nemocnici. Pichneme vám niečo, po čom budete spať ako bábätko a keď sa preberiete bude po všetkom." Počúvala ho, ale akosi sa nedokázala pozrieť do jeho očí. Čo keby sa začala červenať?Hneď by asi prišiel nato, že jej nie je tak celkom ľahostajný..
Pocítila už len vpich ihly...a keď zatvárala oči, posledné na čo myslela boli tie zamyslené, zvedavé oči ktoré sa jej navždy vryli do srdca.....
Keď zaspala, doktor Marián Trnavský akosi nevedel od toho dievčaťa odvrátiť pohľad.Pomyslel si že to bude asi ľútosť, preto nevie odvrátiť hlavu a neprestať na ňu zízať...Dlhé štíhle telo dievčiny s rozprestretými dlhými vlasmi akosi nezapadalo do pochmúrneho a smutného vnútrajška sanitky. Bola akoby z iného sveta, pomyslel si...Dosť, prinútil sa od nej odvrátiť pohľad...Tu ide predsa o jej život....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ady2134
23. 12.decembra 2009 17:27
pekne
Napíš svoj komentár