Ach...Je to ako facka. Taká facka, pri ktorej nevieš či sa máš tešiť alebo plakať. Taka keď čakáš, že medzi časom sa všetko vrátilo do svojich koľají, tak ako má byť. A potom sa vynárajú otázky...Ako to má byť? Ako keby na vlastné ospravedlnenie...že to so mnou a mojimi citmi a srdiečkom nedávno zlomeným stále nie je v poriadku, a že sa v malom kútiku niekde vo vnútri mňa stále tomu teším. Keď som bola preč, všetko zišlo z očí, z mysle, už som si bola taká istá sama sebou. Vedela som kam chcem ísť, že ho chcem mať pri sebe, že ho poznám a predovšetkým milujem. Aj teraz to viem...ale...ako keby...s tým že som sa vrátila sa vrátila aj pochybnosť. A prišlo niečo nové, nové vždy láka...a on ma láka, lebo ho nepoznám a je tak záhadný a iný, asi dúfam, že v ňom nájdem to, čo som v milovanom nenašla. Hoci v milovanom som našla skoro všetko až na pár mojich rozmarov. Lenže práve tie sú teraz znásobené otázkami. Viem, že keby mi nezlomil srdce, nič z tohto by sa nestalo, a ja by som si bola istá a nepochybovala by som. Ja ani nechcem pochybovať..ale...keby tu nie je ON. Pravda je ale, že ho sotva poznám a tie neznáme kúsky stavebnice som si asi doplnila sama do dokonalého obrazu. A keby...do mňa nie je zaľúbený, bolo by to lahšie. Ja vlastne ani newiem čo robím, ja sa nerozhodujem, lebo viem čo mám robiť, viem koho milujem a kto pri mne stojí, vždy ma podrží, je mi oporou a vlastne celým mojim svetom a všetkým čo potrebujem. Ale ta moja horšia časť ktorú zvyknem volať srdce, mierne protestuje...ale máličko..a keďže ja o láske viem svoje...že ona si robí čo chce a vobec neberie ohľad na bolesť a trápenie, ktoré tým spôsobuje..láska je hlúpa...a práve preto len počkám kým tie moje nazvyme to "diwné myšlienky" prejdu. Lebo ja ho nie len milujem ale si ho aj vážim a nikdy v živote by som mu nechcela ublížiť. Napriek všetkému čo sa stalo a čo mi behá hlavou. Dobru noc

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  10. 8. 2008 00:11
Čo Ti behá hlavou?
Napíš svoj komentár