ale...
Neviem asi už ani požiadať o pomoc!
Bolo prvé zistenie dňa.
Mohla som presjť na jedno či druhé sídlisko, zazvoniť u kamarátky, kamaráta, alebo u chalana niečo ako ,,bývalého,, či profesroky zo základky. Ale radšej som sa vyhovorila sama pred sebou na mobily, aby som zase neukázala aká som neschopná. Ani stihnúť bus neviem... Ano, požiadať o pomoc je u mňa tuším problém, ukazujem tým svoje slabé stránky a to ja veľmi nerada, ukázať že niečo neviem, nedokážem... radšej nech ma zožerie niečo po ceste ...
Vždy som bola samostatná a teraz mám zastaviť uja na chodníku ,, koľko je hodín prosám vás?" No dobre aspoň toto som sa prinútila. Ten mi povedal krásny čas, za ktorý by som sa ešte stihla okúpať na námestí vo fontáne. Až sa mi to nezdalo, že je len tak málo hodín. Na moju otázku či mu idú presne, mi povedal, že to má len také orientačné, veď býva v meste a nikam nechodí... Skvelý nápad pýtať sa dedka, ktorý bol na plnohodnotnom dôchodku a jediný program na večer bola prechádzka mestom alebo telka.
Čím viac robíš, tým menej si unavená.
Prišla som na zástavku, nikde nikkto, čo už mi začalo byť jasné, že dedko mal tie hodiny fakt divne nastavené (a ja som tela, ktoré si nemôže kúpiť ani po 10 tich rokoch odkedy stratila hodinky nové!!! ) Odhaodom som tam čakala zbytočne asi 10 minút. Potom som to vzdala a šla smerom od stanice domov a rozmýšľala či to prežijem. Predsa len 2 kilometre mestom a potom 4 temnou cestou lemovanou kríkmi a odbočkami na zelnú vodu a na diaľnicu...
Nie je to dlhá cesta, ani som nebola taká unavená. Prekvapivo po celodennom behaní po Blave a rozdávaní životopisov som ešte vládala a svižne kráčala a na nohe mala len jeden odtlak
Krátka červená šukňa ti ešte nezaručuje rýchlu cestu domov!
No hej. Asi zo 5x som vystrčila palček na ručičke a namýšľala si, že budem doma rýchlejšie, načo chodiť pešo, keď môžno pôjdem autom a predsa len ráno vstávam ... Ach aká som len naivná a blbá, že som si nevšimla, že troška v tej večernej hodine vyzerám ako šlapka, ktorá ide do práce . Inak som sklamaná, nič ani jedno auto mi nezastavilo... ba ani len nezatrúbilo!!!
Baleríny!! Za to môžu iste oni!! Chlapom sa ževraj nepáčia mám v nich otrasné nohy.. tak asi preto som v tých otrasných nohách šla sama domov. Jaj keď už chlapi ani netrúbia je zle. Dopekla, krátka sukňa a pekné dlhé vlasy a nič z toho? Tak buď v tých autách boli len ženské alebo unavení chlapi ponáhľajúci sa za manželkami.. inak si neviem vyhovoriť ten nezáujem
Bojím sa viac tmy ako chlapov!
Najdôležitejšie zistenie večera. Rozprávala som sa sama so sebou. Trepala kraviny, len aby som nemyslela na to čo je naľavo, napravo, podomnou, za mnou, predomnou....
Hrala som sa na schizofrenika, len aby som nevnímala tmu, tie otázniky čo na mňa skákali, čo sa skrývali a kričali na mňa, plazili sa mi po nohe, jedli zo mňa ešte zaživa, vrhali na mňa nechutné pohľady a lákali do pasce..... ta čierna ničota fuj... z nej som sa skoro posrala viac ako kebyže mi zastaví nejaký nechutný ujo s nejakou požiadavkou za odvoz... bojím sa vlastnej predstavivosti viac ako nechutných starcov?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár