A čo sa mi nielen na tomto konkrétnom štrajku nepáči je to, že u nás štrajky sú permanentne usporadúvané, keď nevinná politiká strana SMER je v opozícií. Na Slovensku štrajk zväčša primárne je hrou politickou a ide tu len o predvolebnú kampaň a dosť dobre naplánovanú. Je až smiešne ako sa vzdelaní ľudia dokážu oblbnúť človekom, ktorému v podstate nejde o nič, keďže ani nebojuje sám za seba. Teraz už aj celkom chápem udalostiam z minulého tisícročia, keď ľudia bezhlavo nasledovali diktátorov – dobrých rečníkov, ktorí s prepáčením aj o hovne dokázali rečniť hodiny a veľmi vábivo a sebavedome.
Nechcem momentálne veľmi odbočiť od našich lekárov, tak budem asi priamejšia. V poslednom období, teda asi dva roky, mám intenzívne skúsenosti s našim zdravotníctvom. Či už je to súkromné alebo štátne. A aké rozdiely som odpozorovala? Pokúsim sa to stručne porovnať. Súkromný lekár bol ku mne zdvorilý, mal snahu mi pomôcť a nájsť riešenia. Hovoril so mnou narovinu a snažil sa mi vysvetliť, kde je asi problém, čo môžeme urobiť a dal zo seba podľa môjho lajckého úsudku maximum. Štátny lekár bol nepríjemný, odmeraný, človek sa ho musel doprosovať, aby ho konečne vyšetril. Po vyšetrení samozrejme podal mi správu do ruky a taktiež recept a akosi pozabudol mi vysvetliť k čomu dospel, kde je problém. Samozrejme nenavštívila som len jedného súkromného a jedného štátneho lekára ale vo všeobecnosti u mňa a môjho blízkeho okolia toto platí na 100%.
Je veľmi divné, keď v štátnej nemocnici v košiciach počas dňa na oddelení neviete sa pár hodín dopátrať žiadneho lekára. Keď po hodinách nervov a doprosovania jedného nájdete najskôr si musíte sami určiť diagnózu a vyslovene požiadať a konkrétne vyšetrenie, keďže vaša blízka osoba leží už týždeň na nesprávnom oddelení a lajci okolo to vidia, len lekári si to za celý týždeň nevšimli, že problém je úplne inde aj, keď im to bolo naznačované. Alebo, keď prídete do tej istej nemocnice na pohotovosť v noci v obrovských bolestiach a znudený starý lekár pomalým tempom sa k vám dovalí a arogantne sa vás opýta „Čo toľko robíte scény?“. Vy v kŕčoch odpoviete, že máte strašné bolesti a on na to: „A teraz akože čo?“. Keď pár minút na to vy na oddelení skolabujete, sestričky vás obskakujú a lekár si zatiaľ musí dopiť kávu a ležerným tempom potom dojde k vám akoby sa nechumelilo. Ešte nikdy som nezažila, žeby lekári v tejto nemocnici normálne vysvetlili, čo mi je alebo mojim známym. Najľahšie je, keď si človeka pohadzujú ako horúci zemiak. Len to jediné dokážu. Strávila som veľa času v nemocniciach poslednú dobu a som neskutočne znechutená z ich prístupu, pretože je úplne arogantný povýšenecký. Ďalšia story je ako som prišla s kamarátkou na pohotovosť v piatok o druhej, pretože mala problém s kolenom. Nemohla chodiť a mala veľké bolesti. Na pohotovosti ju neprijali pretože sa jej nestal žiaden úraz, keďže sa jej to stalo, keď sedela v tureckom sede a to nie je žiaden pád alebo havária. Čiže poslali ju za ortopédom, ktorého sme začali hľadať. Neboli tam žiadne výťahy len kopec schodov ona nevedela riadne chodiť a každý krok jej spôsoboval strašné bolesti, ale to už im bolo jedno. Po pol hodine sme našli ortopéda. Vzal nás dnu a prvé čo z neho vyšlo je, že čo tu robíme v piatok poobede, že sme mali prísť skôr. Že teraz sa už nechodí. Potom sa jej ani neopýtal, či v minulosti mala nejaký úraz alebo, čo vlastne sa jej stalo ale mäsiarsky začal úradovať. Začal jej naťahovať nohu nasilu, čo jej spôsobilo také silné bolesti až kričala a mne naozaj prišlo zle, čiže musela som ísť von z ambulancie. Najlepšie na tom bolo to, ako sa jej pritom pozeral do tváre a usmieval sa akoby mu to spôsobovalo potešenie. Potom jej povedal, že je v poriadku predpísal jej ibalgin a poslal ju domov. Bola na tom ešte horšie ako predtým, už skoro vôbec nedokázala chodiť a plakala od bolesti. Neposlal ju na žiadne iné vyšetrenie ani nič ale aspoň si vybil nervy. Bravó.
Toto je len zlomok mojich samých „pozitívnych“ skúseností s našim zdravotníctvom. Nemám nič proti tomu, aby kvalitní šikovní ľudia boli dostatočne ohodnotení, ale som proti tomu, aby títo neschopní znudení zo svojho povolania ľudia dostávali také vysoké platy ako požadujú. A ak chcú tak dobre. Nech si otvoria súkromnú prax, alebo nech pristúpia na to, aby nemocnice boli akciovky. Ale to sa nestane, pretože naše zdravotníctvo, to je malé Grécko a naši lekári nadutí tlstí leniví Gréci. Česť výnimkám. Nedávno som čítala článok » www.sme.sk/c/6162866/slove... . Stojí za to prečítať si ho. Fajn dáme im viac ale nech viac aj robia a nech to nie je o tom, že lekár je PÁN, pretože lekár je platený mnou a teda ja som jeho zákazník a teda „môj zákazník, môj pán“. Nech majú viac ale chcem vidieť aj efekt a nielen ten úžasný vozový park pri nemocniciach. A je vrcholne smiešne ako oni hovoria svoje hrubé príjmy ale zabúdajú do nich zarátať aj ich všelijaké príplatky. Slovenský lekár s prehľadom dokáže mesačne zarobiť aj 2tis EUR.
Toť My opinion!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár