Stredoveká literatúra

2. maturitná téma: Stredoveká literatúra

Začiatky slovenskej literatúry siahajú do stredoveku. Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500) sa delí na dve vývinové obdobia:
1.staroslovienska literatúra (863 – 1000)
2.literatúra písaná latinsky, česky a slovakizovanou češtinou (1000 – 1500)

V prvej polovici IX. Storočia vznikla Veľkomoravská ríša, a to spojením moravského a nitrianskeho kniežatstva Mojmírom I. Ríšu ďalej zveľaďoval jeho synovec Rastislav.

Veľkomoravská ríša nemala literárny jazyk, preto sa ako bohoslužobná reč používala latinčina. Latinčinu podporovali najmä kňazi z Východofranskej ríše, ktorí súčasne získavali politický vplyv. Preto knieža Rastislav požiadal pápeža o poslanie vierozvestcov,
ktorí by ovládali reč ľudu. Keďže v Ríme takýchto vzdelancov nebolo, obrátil sa Rastislav v r.862 na byzanského cisára Michala III. s rovnakou prosbou.

Cisár mu poslal Konštantína a Metoda, bratou zo Solúna. Títo prišli na Veľkú Moravu r.863 už dobre pripravení:

1.Keďže poznali slovanské nárečia z okolia svojho rodiska, vytvorili prvý slovanská literárny jazyk – staroslovienčinu.

2.Zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku, a to z 38 písmen malej gréckej abecedy.

3.Vytvorili prvú prekladovú literatúru.


Na V. Morave organizovali cirkevný život, zakladali školy, vychovávali kňazov z radov domáceho obyvateľstva a pomáhali zaviesť aj civilný právny poriadok. Svojou misijnou činnosťou marili politiku Frankov. Franskí kňazi ich na pápežskom dvore obvinili, preto museli v Ríme obhajovať svoje učenie.

Konštantín vystúpil proti tzv. trojjazyčníkom, ktorí hlásali, že len tri jazyky sú hodné hlásať božie slovo: jazyk latinsky, grécky a hebrejsky. Pápež Hadrián II. však schválil slovanský bohoslužobný jazyk a vymenoval Metoda za arcibiskupa na Morave a v Panónií. Chorľavý Konštantín ostal v kláštore v Ríme. Prijal meno Cyril a krátko na to zomrel.

Za vlády Svätopluka, ktorý uprednostňoval šírenie kresťanstva z Východofranskej ríše, sa Metod dostal dokonca do väzenia. Napokon síce dosiahol nové schválenie slovanskej bohoslužby, avšak po Metodovej smrti Svätopluk vyhnal jeho žiakov z krajiny. Tí sa uchýlili do dnešného Bulharska, kde pokračovali v jeho diele. Hlaholské písmo bolo však príliš zložité, preto z veľkých písmen gréckej abecedy zostavili nové písmo – cyriliku, z ktorého pochádza dnešná azbuka.

Literatúru, ktorá vznikla na V. Morave a v Bulharsku rozdeľujeme na:

1.prekladovú – boli to preložené náboženské texty, najmä časť biblie preložené z gréčtiny. Prekladateľmi diel boli Konštantín a Metod.

2.pôvodnú – jej autormi boli Konštantín a Metod, ako aj ich žiaci.

K nej patrí aj prvá slovanská báseň Proglas, Ktorú napísal Konštantín ako veršovaný predslov k prekladu evanjelia. Vyzdvihuje význam písma a vzdelanosti pre národy, ale aj oslavuje slovanský preklad biblie.

K najvýznamnejším literárnym pamiatkam V. Moravy patria aj Moravsko – panónske legendy. Napísal ich Kliment a pozostávajú z dvoch častí:
a) Život sv. Konštantína
b) Život sv. Metoda

Prvá časť je rozsiahlejšia a podrobnejšia. Autor sa zaoberal detstvom a štúdiom Konštantína, vyzdvihol jeho nadanie, najmä vo filozofii, v teológii a v jazykovede. Písal o tom, ako Michal III. vybral Konštantína a Metoda pre misijnú činnosť na V. Morave, ako sa na ňu pripravovali a zostavili písmo.

Opísal ich činnosť na V. Morave, ich cestu do Ríma a obhajobu slovanskej bohoslužby pred pápežom. Konštantín proti tzv. trojjazyčníkom vystúpil takto:
„Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?“
Kliment tiež písal o tom, ako Konštantín chorľavel, zostal v Ríme, vstúpil do kláštora a zomrel.

Druhá časť je stručnejšia a jednoduchšia. Autor tu vylíčil život Metoda od jeho príchodu na V. Moravu až po jeho smrť. V závere opísal Metodov pohreb a zdôraznil, že bol tak obľúbený, že na jeho pohreb prišiel každý. Prišli chudobní i bohatí, muži i ženy, chorí i zdraví, cudzinci i tuzemci, pretože pre všetkých sa stal všetkým.

Od Klimenta pochádzajú ešte dve básne, v ktorých oslávil Konštantína a Metoda: Pochvala Konštantínovi Filozofovi a Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda. Osudy Cyrilových a Metodových žiakov sú opísané v próze Život Naumov. Mních Chrabr je autorom spisu O písmenách, v ktorom obhajuje hlaholské písmo a starosloviensky jazyk.


Hlavné znaky stredovekej literatúry:
umenie bolo silne ovplyvnené kresťanstvom
literárna autorita – Biblia
autori napodobňovali a citovali náboženské diela – imitácia , diela sa preto stávali zaužívanými – topickými
zmysel všetkého sa určoval vzťahom k Bohu a nadpozemskému svetu
využíva sa symbolika čísel (3, 7,.....) a zvierat (baránok, holubica,... )
vytvoril sa idealizovaný typ hrdinu, ktorý má všeobecne vlastnosti – idealizované typizovanie
hrdina svätec – silná viera, askéza(striedmosť a odriekanie), kresťanské cnosti

Synkretizmus – kríženie lit. druhov (napr. epiky s lyrikou)
autori boli v úzadí , neuvádzali sa ani názvy diel, údaje sa dopĺňali až po vynájdení kníhtlače – okolo r. 1445 = Guttenberg

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu