Slzy stekajú po tvári do vankúša.
Stále toho istého.
V duši prázdno a z mozgu kaša.
Ruka siaha na stolík a berie o tabletku viac ako to spravila včera.
O dva metre spí ďaľšia osoba. Tichý nádych. Výdych. Pokojný spánok.
A ona plače. Nič necíti, strašne si chce v hlave vytvoriť spomienku, myšlienku, no nejde to...
V tom zrazu záblesk. Spomienka z januára. Kľačí na zemi a plače tak, že sa nevie nadýhnuť a drží si hrdlo. Dlhá tmavá chodba a nikde nikto iba ticho. A zima. Snehové vločky padali...a padali...
Teraz je o pár metrov ďalej. Sleduje autá cez okno a je to akoby mala na hrudi závažie, čo ju ťahá a ťahá.
"Ako sa dnes máš?"
A ona ani nevie či ešte existuje a kedy ten dnešok je, iba sleduje ako vibrujú holuby.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár