Nikdy nebudú šťastní. Lebo ich sny sú založené na zlých veciach. Chcú mať rodinu. Ktorá nebude nikdy fungovať.
Chcú byť niekým, hrdinami v polámanom svete. Ľuďmi, čo sa samy zachránia. Nikdy to nemôže fungovať. Odsúdení na prehru.
Chcú sa hrať na šťastnú rodinu. Hrať na niečo, čo je len ďalšou lžou. Nikto to už nedokáže zlepiť...úlomkov bolo tisíce. Prečo predstierať? Prečo klamať.
Možno jedinou odpoveďou, jediným dôvodom prečo sa náhlila na to chladné miesto. Bola tma. A cigarety. A iné dobré veci, ktoré by len urýchlili, čo je nevyhnutné.
Možno jediným dôvodom zhonu, nebolo dosiahnutie cieľa. Ale minutie súčasnosti.
...priveľmi krehkej súčasnosti, ktorá nebola dostatočne skutočná.
A tak nikdy nebudú šťastní. Budú žiť v polámanom svete, polámané životy ďalších polámaných životov v nekonečnej spleti.
A bude to fajn. Lebo vedia, že to nebude fajn. Bude to na nič. A vedia, že to bude na nič. Bude to zbytočné. Nebudú šťastní.
Lebo nechcú byť šťastní. Urobia, čo od nich chceli rodičia. Budú silní.
Silní. A osamelí. Predstierajúci. Chradnúci. Smutní. Zhrození. Deprimovaní.
A nebola to ich vina. Len robili, na čo ich odmalička pripravovali. "Ako sa stať nešťastnými".
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár