Povodne som dnes nechcela pisat,teda aspon som nevedela o com.Ale prave som si precitala niekolko blogov.A vsetky,cuduj sa svete,akoby rovnake.Kazdopadne tema,teda okruh,bol navlas rovnaky.

A aky?Vsetci sa stazuju..Naozaj,nik nie ej spokojny so zivotom.

Niekto sa sklamal v laske,niekto sa chce znovu narodit a niekto chce zomriet..Ano,az tak daleko to zachadza!

Musi to byt naozaj vazne ked ludia premyslaju o dobrovolnom odchode z tohto sveta!Naozaj je to az take zle?!?A ak aj ano,neda sa to vyriesit inak?A kto je tomu vsetkemu na vine?Azda osud,ci zivot sam?

Ano,zivot je boj!

Ked som bola mala,velmi som chcela dospiet.Chcela som aby ma ludia brali vazne aby sa so mnou porozpravali ako s dospelym clovekom.

Dnes,hoci este zdaleka nie som dospela,som zistila,ze detstvo by sme nemali premrhat zbytocnymi myslienkami na dospelost.
Detstvo je krasne bezstarostne obdobie.Viem,nie kazdy preziva krasne detstvo,ani to moje nebolo idealne,nie take ake chcem aby raz zili moje deti,ale nebolo ani take ake zili miliony inych deti.

A aj to je jeden dovod,preco chcem podakovat zivotu.

Dnes ,v mojom milovanom pubertalnom obdobi,stale chcem dospiet.Ano stale ma ludia neberu tak vazne ako by som chcela,hoci mam castokrat napokon pravdu.
Nuz to je udel pubertiaka!

A preco chcem dospiet?Ved dospeli to maju take tazke!

Jasne aj my studenti to mame hrozne ale v podstate nemusime makat tak ako niektori dospeli.A ak ani nehceme musime sa ucit!
To je udel studakov.

Dospeli vravia,ze toto je to najkrajsie obdobie nasho zivota.No mozno aj my,ktori si to momentalne nemyslime,si to raz,ked uz bude neskoro,uvedomime.Nevravim,ze sa mi moj momentalny zivot nepaci ale vazne ma nebavi byt takym malym soplom co nic nemoze a nezmoze!

Ale napriek vsetkemu,zlemu aj dobremu,nechcem sa stazovat na zivot ci osud ci cokolvek tomu podobne! Som vdacna za to,ze tu mozem byt,som vdacna za to co mam,hoci mozno nemam vsetko tak ako by som chcela.Ale mam toho omnoho viac,nez ma vela inych ludi.

Moj zivot nie je najuzasnejsi ale nie je ani hrozny!
Je to jeden uplne obycajny zivot.A predsa je vynimocny!

Zivot kazdeho z nas je vynimocny.Osud kazdeho z nas je vynimocny a ludia vravia ze je specateny davno pred tym nez nase telo,nase oci uzru svetlo tohto sveta!
Neviem ako to je,ale verim ze ak je to tak,mozeme ten nas uz specateny osud pozmenit..Treba len chciet a snazit sa!
A na zaver jedno motto ktore mi utkvelo v pamati a je super :

Kto nehce vela,nezasluzi si ani malo!!

P.S.: Nehnevajte sa na svoje zivoty a NEBERTE si ich.Utek problem neviriesi a ak samovrazda nie je utek,tak potom nic!

 Blog
Komentuj
 fotka
popa  2. 12. 2007 11:38
iveckaaaa.. ..ty nas psycholog. ...pusinky posielam..
 fotka
andri.handri  2. 12. 2007 11:49
krasne si to napisala krasne, pravdive... a som rada mici, ze sedim v skole prave pri tebe a mnohokrat mi pomozes... lubim ... kiss
 fotka
sipirka  7. 12. 2007 15:06
Ivka je to pekne a toto by mali precitat kazdemu kto si chce vziat zivot....mas pravdu nadavame na zivot,ale neuvedomujeme si ako sme na tom v podstate este dobre .Ale to je podla mna aj otazka psychiky...vies clovek v podstate akoby mmal rad problemy...ked ich nema velke...riesi svoje male alebo si ich vyrobi...
 fotka
jozinkohh  7. 12. 2007 23:30
Ifka, suuuuhlasim; zivot je v podstate jeden ring a my bojujeme, aj ked vieme, ze prehrame... ( mozem aj ja komentovat ne furt ti tvoji traja verni komentatori.. )
Napíš svoj komentár