Niekto ho podrezal. Vrah čakal pred autom a zaútočil vo chvíli, keď sa Miloš chystal domov. Na parkovisku ho našiel vrátnik, ktorý odchádzal z objektu zo zamestnancov vždy ako posledný. Bohužiaľ, vtedy už bolo Milošove telo mĺkvo ponorené do kaluže krvi.
Ema nedokázala zastaviť dravý tok čiernych myšlienok víriacich jej mysľou, požierali ju zvnútra, meniac jej nádej na bezmocnosť a zúfalstvo. Pálil ju na duši pohľad na jeho bezvládne telo. Nemo hľadela na obväzy, ignorujúc svoje závrate z vysilenia. Mlčky pri ňom sedela celú noc, nevnímajúc meniace sa nemocničné sestry s prívetivými slovami a varovaniami na oddych. Opuchnuté oči tiekli bolesťou a žiaľom. Praskajúcu hlavu od napätia si nadránom podvedome sklonila na posteľ vedľa Milošovej ruky a zatvorením očí si privolala desivé sny. Prosila Boha, spínajúc skrehnuté ruky k nebesiam, prosila o život, o život pre oboch. Vedela, že ak umrie on, ona umrie spolu s ním. Sľubovala, prisahala kľačiac pred bránou neba, dúfajúc v zľutovanie... Nárek a vzlyky sa ozývali v Eminom tele aj počas spánku, miešajúc sa s Milošovým láskavým hlasom a smiechom. Ocitala sa v zrýchľujúcej špirále bludov a reality, vedome ignorujúc skutočnosť a vzývajúc vzkriesenie snov.
Držala sa s ním za ruky, smiala sa, no v okamihu bola spontánnosť smiechu nahradená ironickým výsmechom meniacim sa čoraz hlbším tónom na hlasy pekla. Krčila obočie, triasla hlavou, stískajúc jeho ruku z celých síl, úmyselne zadržiavala dych, s jediným zámerom – zubami nechtami si udržať prítomnosť, umelo si ju privlastniť. Jeho dotyky sa jej ale rozprášili medzi prstami, jeho telo sa rozplynulo a zostal po ňom len biely prach...
S plných pľúc vykríkla, najviac ako vedela, a bijúc si do srdca padala na kolená. Jej kvílenie sa ozývalo celým pohrebom a bolestný pohľad na skrúšené telo ženy kľačiace pri truhle muža, sa hlboko dotkol sŕdc všetkých prítomných...
Slnko zapadalo čoraz hlbšie, rovnako ako všetky pominuteľné túžby a plány človeka. Nastala noc, nesúc so sebou ťaživú tmu, mystika ktorej oslepila utrápené oči a uspala zmučené telo, aby sa mohlo silné zobudiť do ďalšieho dňa...
Pre Emu noc trvala nekonečne dlho, dobrovoľne sa zriekajúc ranných svitaní spala bezodným spánkom, až kým sa jej neroztvorili oči jemnými lúčmi nového slnka a hľadiac do prázdna si hladila dlaňami bruško...
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mernose
2. 2.febuára 2009 22:40
Skvelé, super opisy, aj príbeh sa pekne zauzľuje... Najviac ma mrzí že nemôžem čítať ďalej
Napíš svoj komentár