Zrazu zrýchlila tempo, začula totiž známe hlasy svojich spolužiakov, vyvolávajúce v nej podvedomý strach a úzkosť. Šmýkalo sa jej, ťažké nohy preplietala stále rýchlejšie, no napriek tomu, že si dávala čím ďalej väčší pozor, neudržala rovnováhu a celou váhou padla na zem. Veľká školská taška, plná ťažkých učebníc sa jej preklopila cez hlavu a ona zostala mlčky kľačať v mokrom snehu. Strach a tieseň sa jej špirálovito miešali s bôľom, netušiac, čo má väčšiu prevahu. Pravidelné impulzy bodavej bolesti zodretých dlaní v štrikovaných rukaviciach jej prehlušoval hlasný tlkot srdca zo strachu. Zahanbene si vzdychla a zaprela sa celou silou do ubolených a omrznutých dlaní s úmyslom sa zodvihnúť. Následne si nasadila školskú tašku, striasajúc zo seba zvyšky špinavého snehu a schytila spadnutú mokrú čiapku a provizórne si upravila rozstrapatené vlásky.
Tíško akoby nič kráčala ďalej za sprievodu smiechu a posmeškov, hlúpych detských narážok na jej guľatú postavu. Snažila sa ich prosto ignorovať, tváriac sa, že sa jej to netýka, avšak v kútiku zranenej detskej dušičky túžila pred nimi ohluchnúť. Sotva videla cez zahmlené okuliare s hrubým zlatým rámom, v podstate však ani nechcela vidieť, túžila razom oslepnúť. V duši hlasno plakala. Nekonečným smútkom sa jej ustavične napĺňalo veľké dobré nevinné srdce, až dokiaľ nedosiahlo pomyselný okraj a pozvoľna sa vylievalo skrz horúcich sĺz.
Na rázcestí zasnežených ulíc sa zámerne vybrala tou dlhšou cestou, tou, ktorou vedela, že pôjde sama. Sama so svojím ostychom za seba, sama so svojimi detskými otázkami na Boha, sama so svojou zranenou dušičkou a podkopanou dôverou vo všetko...
Hodnú chvíľu sa ešte ozývali výkriky spolužiakov, tratili sa ale nástupom ticha, do ktorého sa dievčatko oddane ponorilo. Hebkosť hladkých tónov piesne ticha ju pohládzali na najcitlivejších miestach duše, upokojujúco chladili rany po žeravých slovách, jemne sa rozplývali a bezbolestne zahládzali hlboké jazvy... Jazvy, ktoré sa i po rokoch chtiac či nechtiac jemne pootvorili vždy, keď si spomenula na ten deň, charakterizujúci jej detstvo...
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
athelasil
28. 1.januára 2009 11:44
jeej peknéé a smutné..dobre napísané.
Napíš svoj komentár