Ublížila som

Ublížila som. Moje slová ranili jeho krehkú dušu a azda ho ranilo len ticho... Pustá prázdnota, neustále sa kumulujúci hnev samého seba, strach, úzkosť... Prepáč, že som sa zahrávala s Tvojimi citmi, prepáč, že som Ťa toľko rozmaznávala mojimi slovami, ktoré Ti teraz chýbajú, prepáč, že som sa vžívala do Tvojich problémov a trápila sa spolu s Tebou a teraz jednoducho neexistujem...

Sediac skrúšene v kresle, potajomky ukrývam v studenej dlani desiatky, stovky horúcich pálivých sĺz, mraziacich ma na duši. Ospravedlňujem sa Ti za všetko, čo teraz prežívaš. Sám. Ospravedlňujem sa za moju zbabelosť a zároveň za moju odvahu a smelosť zmeniť niečo, niečo v Tvojom živote. Prepáč mi za čas, ktorý sme trávili spolu a za všetky priateľské slová, venované Tebe. Túžim ich vziať späť, pretože viem, že vytvorili niečo, čo nie som schopná ti opätovať...

Všetok náš čas, všetky úprimné rozhovory, či zverené tajomstvá si nesmierne vážim a nikdy ich neodhalí jemné rúško sľubu mlčania. Budem mlčať, nepootvorím pery a nevyslovím jediné slovko, rovnako ako teraz... Hoc ma budeš nenávidieť, ja budem tíško čakať, kým zabudneš, budem sa prizerať spoza tieňa, ktorý vytváram mojou tajomnosťou a budem na teba dávať pozor...

Nechcem, nemôžem viac, prepáč... Viac už dať nemôžem, ublížila by som Ti viac ako Ti ubližujem v danej chvíli, ktorá sa Ti zdá večnosťou. Pravidlá hry sa pre nás vyjasnili na začiatku a napriek všetkému, prekročili sa vopred určené pomyselné hranice, ktoré sú pre mňa zakázané. Nevpustím Ťa ďalej a Ty to vieš, vieme to obaja, rovnako však je obom jasné, že srdcu nerozkážeš... Nenáviď ma, zabudni na mňa, preklínaj ma, len ma prosím nemiluj... Nikdy Ti to neopätujem, nikdy Ti neodovzdám srdce, pretože to moje mi už nepatrí...

 Skutočný príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu