Áno, ten prejav radosti na tvári. Prečo vlastne existuje úsmev? Aby sa človek delil na šťastného a nešťastného? A čo to vlastne šťastie je? Umenie usmievať sa? Umenie? Áno usmievať sa je umenie. Umenie zatnúť zuby a zdvihnúť kútiky našich úst. Úsmev zabezpečí asi 10 svalov na tvári. Na zamračenej tvári pracuje 12 svalov. Prečo je potom smiať sa také ťažké? A prečo úsmev tak bolí? Prečo ja ľahšie plakať ako smiať sa? Malo by to byť predsa naopak, smiať sa je o dva svaly ľahšie. Ale predsa, nie je.
Ľudia narodení bez úsmevu sú automaticky zaradení k tým smutným. Ale oni sú predsa šťastní. To iba tým zosmutneli že za nich nie sú považovaní. Že taký ľudia nie sú? Ale áno, ja som jedna z nich. Úsmev ma bolí. A aj keď sa bolestivo usmejem tak nedokážem pri úsmeve ukázať zuby. Mám pocit že to čím ďalej, tým viac bolí.
Pri pozeraní starých fotiek z albumov, intenzita môjho úsmevu klesá. Áno, časom som zosmutnela. Som čoraz viac považovaná za smutného človeka. A možno ním aj som. Aj keď pri prvej fotke albumu pri pohľade na malé usmiate dievčatko, ktoré ten úsmev myslelo úprimne, sa zamýšľam nad tým prečo to tak nemohlo ostať. Prečo som sa zmenila a môj úsmev so mnou? Vlastne prečo som nemohla ostať navždy malým dievčatkom? Čo sa to so mnou stalo? Kto ma takto strašne zmenil? Niekto určite. Možno som bola hlúpa, keď som to tomu niekomu dovolila, a možno bol hlúpy on keď mi to bez výčitiek svedomia urobil. Možno. Stále len možno. Prečo nemôže byť aspoň niekedy niečo povedané s istotou? S istotu že to tak je, že to tak bolo, a že sa to dá zmeniť. Lebo sa zmeniť nedá, preto.
Nezmení sa už nič. Fotky zo starého albumu sa zničiť dajú ale spomienky ostanú. Ostanú všetky spomienky, tie zlé aj tie dobré. Len škoda že aj pri tých dobrých som sa už časom nedokázala smiať. Ostalo to vo mne uväznené a časom to zaniklo. Navždy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hopelight
5. 5.mája 2012 20:04
Pozerám,že je nás takých dosť .. ale poviem ti,že sa to vráti. Neviem čím si si v živote prešla,ale v ten správny čas sa začneš usmievať. Len tak ... váž si samú seba. Ty si na prvom mieste. Nič iné.
2
@hopelight dúfam že sa mi to vráti, aspoň trochu ale dúfam ... stále si to opakujem ale je to ťažké
3
Veď to :/ .. každému to trvá istý čas...mne to trvalo skoro dva roky..ale cítim,že sa to už zmenilo k lepšiemu. Držím palce, neopúšťaj sa a vydrž!
4
úsmev, dá sa nacvičiť, ale potom vyzerá strašne zvláštne, možno by stačilo niečo čo ťa pobaví, čo ťa rozveselí. Urob si radosť a nemysli na to, že sa neusmievaš, buď sama sebou a ži! A príde to. ja som tragikomická postava života :/ :d smejem sa už aj na miestach, kde by som nemal, ale šak niekedy sa to nedá vydržať
5
@hopelight ďakuje, dúfam že to nebude trvať dlho a že sa to čoskoro zmení
@klidopido veď práve, že sa nedá nacvičiť, aby vyzeral dôveryhodne, a bez úsmevu je to trochu ťažšie ale snažím sa
aj ja mám také obdobia keď sa smejem aj keď by som nemala, ale to je skôr taký zúfalý smiech nie ozastný
@klidopido veď práve, že sa nedá nacvičiť, aby vyzeral dôveryhodne, a bez úsmevu je to trochu ťažšie ale snažím sa
aj ja mám také obdobia keď sa smejem aj keď by som nemala, ale to je skôr taký zúfalý smiech nie ozastný
Napíš svoj komentár