Ohnivé plamene sĺz po líci stekajú,
sny sa ti pred očami zľahka rúcajú.
Rúcajú sa zľahka, no je tak ťažké zabudnúť,
zabudnúť na cestu ktorá skončila a ty sa už nemôžeš ďalej pohnúť.

Zamknutý v slepej ulici dúfaš, že nájdeš ten správny kľúč,
no myslíš si, že zajtra slnko nevyjde a smer ti už neukáže lúč.
Chceš sa mýliť, no vieš že to nemá zmysel,
chceš si myslieť, že nie je možné aby tvoj život iba od kľúča závisel.

Vieš, že si len namýšľaš, a že všetko sa už skončilo,
že mesto snov v tvojej duši čierne vlajky vztýčilo.
Kúsok srdca v tebe nikdy neprestane dúfať,
aj keď si to nevieš priznať a chceš iba bezhlavo zúfať...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár