tým viac hriechov cesty ťa zvedie,
čím dlhšie v seba človek verí,
tým istejšie stisne kľuku dverí.
Dnes možno kráčam neiste,
na tele šaty tŕnisté,
krvavé stopy kryje prach,
len z lesku očí vyčítaš strach.
Dnes možno s rukou na spúšti,
bezhlavo blúdim po púšti,
a keď ma zavalia piesočné duny,
pokryje ma prikrývka mrazivej luny.
Dnes možno budem tým dôvodom,
chladné telo s neznámym pôvodom,
s Hádesom nasávať trpkého moku,
v hlave prievan z letiaceho broku.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár