postaviť sa svojmu strachu.
Neveriac na vyššie moci,
odhodlaný prísť tme na chuť.
Istý si bol neistotou,
rozum vravel - ďalej choď.
Nad obavou slovom sťatou,
postavíš si z ega loď.
Nával pochýb hatá cestu,
nepoznanosť ťaží nohy.
Pomaly sa blíži k miestu,
kde aj kruh má ostré rohy.
Otvoriť chce obe oči,
zakrýva ich však rukami.
Kormidlo by rád otočil,
ale nechce žiť s potkanmi.
Konečne keď stiahol strach,
rýchlo zistil, čo ho kúše.
Jemne utrel z obáv prach a
uvidel dno svojej duše.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
brokenidea
16. 3.marca 2009 21:47
NÁDHERA :o..........nejdem ju špinit prílišnými metaforami...
Napíš svoj komentár