Stratený je v ríši slov,
utopený v mori hlások.
K pochopeniu každej vety
chýba mu vždy iba vlások.

Bielym mokom hasí požiar v hlave.
V mozgu horia bunky ako pravé tak i ľavé.
Úľavu mu poskytujú iba básne -
zopár rýmov a učenie hasne.

Závratne už končí,
chýba mu len malý krôčik.
Keď tu zrazu oko zočí
cibuľku a chutný bôčik.

No a kašle na učenie,
úplne už stratil nadhľad.
Z toho plynie poučenie:
„Kam sa hrabe rozum na hlad.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár