Mačiatko moje, kde si? Keď som ťa našiel, bolo si ešte tak malinké. Malo si krásne, veľké hnedé očičká. Úsmev tak nevinný a tak pekný že i anjeli museli závidieť. Vždy keď som bol smutný stačilo mi spomenúť si na teba a všetko bolo odrazu v poriadku. I keď musím uznať že dokázalo si aj pekne silno škrabať, hrýzlo si až príliš a so štípaním si na tom nebolo o nič lepšie. No a keď už to spomínam, keď si mi olízalo polovicu tváre nebol som zrovna nadšený. Človek si ale časom zvykne. A mne sa to dokonca všetko veľmi zapáčilo. Zobral som si ťa do opateri, staral sa o teba napriek tomu že začiatky sú vždy ťažké. Snažil som sa len o to najlepšie pre teba i keď priznávam, každý človek robí chyby. Hladkal som ťa, bozkával, usmieval sa na teba. Sem tam uštipol, sem tam pošteklil ale to všetko z lásky. Staral som sa aby si nebolo hladné ani smutné. Snažil som sa ťa rozveseliť aj keď mi zrovna nebolo 3x do smiechu. Hej, zamiloval som si ťa. Našiel som niečo čo zo života spraví Život. Prežívali sme spolu veľa krásnych chvíľ, zdalo sa že na pár drobností sa niet na čo sťažovať. Tak prečo? Prečo tak zrazu? Po skoro 10 mesiacoch si sa mi vydalo preč. Najskôr som si vravel: Však sa vrátiš. Potom už som to pomaly začal vzdávať keď po 10 dňoch si sa mi vrátilo. Nasledoval neobyčajne krásny týždeň. Takmer dokonalý ale zrazu si bolo opäť preč. A teraz čakám a čakám. Tento mesiac som ťa skoro vôbec nevidel. Dúfam že sa čoskoro vrátiš, ale aj keď sa tak stane, čaká ťa miesto pekného privítania veľmi silný kusanec. Za čo? Za neustále utekanie...
Toto moje mačiatko sa volá Andulili. Poznáte ju?
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár