Ticho, tma len zvony polnoc hlásia, tma a samota tam krásne dievča strážia. Stojí sama a načuva šumu lístia. Už nič nepočuť ani zvony len trávy zvuk sa blíži. Svieti mesiac spúšta temné svetlo ponad hmlu.
Ale čo to aký hlas a čo sa to ku nej blíži, dlhý plášť tváre niet čože je to za tvora a čo to nesie na pleci. Prosím modlí sa dievča v svojej duši viac svetielka mi mesiac daj nech vidím ho. A hľa kosa bola na pleci a už svíští tesne ponad zem stína všetko čo jej vojde do cesty. A tak v strachu dievča stojí čaká sebe na vraha? už je prinej! AHA!
Ale čože Anička prosím otvor očičká na mňa čakáš za včas rána? Suknička už roztrhaná zľakla kosy ,dovolila aj očká si zatvorila, inak si to predstavila. A tak drží, pestičky si zatína. Čo už teraz, beda, utiec sa už nedá. Ale vstáva možno pojde "snáď dakedy zabudnem". Záblesk kosy Pomóc.
Anka vstala "hrozny sen som to mala!" Vstane "umyť sa mi treba" do kúpelne vošla. Pustí vodu do zrkadla pozrie sa a tam kosa aj tvár by jeho vidieť chcela pre krv svoju nedá sa.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
niwyiben  17. 8. 2007 00:19
troška zvláštny trocha ťažšie sa čítajúci štýl písania, no má to niečo do seba...takéto veci mám rada a i keď to nie je príliš dlhé, tak sa mi to páči
2 
fotka
sialenkacik  17. 8. 2007 20:56
heh nechcel by som sa tak prebudit...
Napíš svoj komentár