Fakt je, že som ešte len decko. Nezažila som poriadne svet, aj keď sa do reálneho sveta už čoskoro ponorím (pre vysvetlenie - 24,9 opúšťam po 18 rokoch rodné mesto, prechodné bydlisko - Prešov, univerzita , takže sa mám na čo tešiť..). Aj ja som si zažila niekoľko vzťahov. Niektoré som ukončila ja, iné druhá strana, no keď to zosumarizujem, najviac ukončení padlo vzájomným rozhovorom a dohodou..a tých vzťahov som nemala až toľko veľa ako by možno vysvitlo z tejto vety.
Vzťah.... jasné, že je nám lepšie ak cítime, že sme milovaní aj niekým iným okrem rodiny Snáď to ani nemusím opisovať, aké je to nádherné.... a ako túžobne hovoríme, píšeme svojmu miláčikovi :"...Ľúúúbim Ťa, ...Milujem Ťa...."
Kameň úrazu...pretože pre mňa sú tieto slová veľmi silné..a použila som ich doteraz len k jedinému človeku. Jednoducho nedokážem po dvoch týždňoch či mesiacoch povedať tieto slová, ak ich tak necítim.. a po takej krátkej dobe je jasné, že ich ani cítiť nemôžem, ak to nie je filmová lovestory (love at first sight).
Možno sa to zdá divné..ale je to tak. Na začiatku vzťahu totiž môže byť hocičo..ale čo tam nie je - to je LÁSKA. Sme opantaní, hotoví, nesnívame o ničom inom len o ďalšom stretnutí, nevieme sa dočkať kedy sa dotyčná osoba prihási na ICQ, máme jej/jeho fotku na pozadí na mobile, sme zaľúbení - čo ale neznamená, že milujeme. Časom sa zaľúbenosť premení na lásku..alebo sa úplne rozplynie.
Ak sa premení na lásku - to je ten pravý čas na tie osudné slová. Pretože vtedy budú vychádzať zo srdca a ich sila nás ochromí. Také dve "obyčajné" slová. Ako môžu mať takú silu?? A čo to tu vlastne trepem? Dobré otázky. Veď si to vyskúšajte a pochopíte.
No, lenže láska nie je vždy zakončenie zaľúbenia... Denne sa stretávame s ľuďmi - väčšinou okolo 15. roku života (hehe ako odborne napísané...), ktorí straaašne moc ľúbia. Denne používajú tie dve slová, dokonca na začiatku vzťahu možno počuť vety ako:"Ľúbim Ťa, chceš so mnou chodiť?" alebo niečo podobné. Takémuto vzťahu väčšinou nedávame dlhú životnosť.
A na konci sme sklamaní, utrápní, prežívame bezsenné noci, keď sa dotyčná osoba prihlási na ICQ - odhlasujeme sa, všetky jeho/jej a spoločné fotky mažeme ako z mobilu tak aj z počítača, mažeme všetky SMS či MMS-ky od neho/nej, ktoré končia tými slovami, darčeky, ktoré sme dostali skončia v kúte, a najviac sa snažíme zabudnúť. V kolonke "môj vzťah ku láske" uvedieme: "sklamaný/á...neviem, či ešte dokážem niekomu veriť". a pod.
Čas je najlepší lekár, a ako sa hovorí: "Dajak bulo, dajak budze." Možno sa dostaneme do takej fázy, že sa už len zasmejeme nad tým čo sa stalo.. a to je naj.
Jednoducho ideme ďalej.
A prečo sa to všetko stalo?
Nie som nijaký odborník, či vedec, ale toto viem iste:
Stalo sa to, lebo boli tie prisilné slová použité priskoro.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
skakalka
16. 9.sept. 2007 14:02
uplne sa s tebou stotoznujem a to maam 15
Napíš svoj komentár