Milovala hlučnú romantickú hudbu v aute. Niečo jej Petra splietala ale ani ju nevnímala. Pozerala na ten kopec, posiaty svetlami, kde kedysi jej srdce žilo len v tom mieste. Zasa spomienky a ona sa tomu oddala. Zobor, to miesto činu, kde sa to všetko začalo.
Práve moderátor v rádiu uviedol pesničku. Prešli ju zimomriavky a s gučou v hrdle potichu povedala: "Peti, mne sa chce plakať!"
"Vyplač sa, mne to nevadí."
Potichu si spievala Kristínu Ešte váham, slzy jej stekali po tvári a stále pozerala pred seba, tam kde kedysi cítila tú "večnú" lásku...Tak sa do minulého času vžila, ako by to práve prežívala, toľko krásnych chvíľ a už je to taká dlhá doba čo skončila tá posledná.
Ten človek je pre nu cudzí, kontakt žiadny, akoby neexistovali, akoby nikdy neboli súčasťou svojich životov.
Je z toho vyliečená, no občas si na neho spomenie! Žiadna emocia, len prázdno. Už neverí na lásku, možno na ten prvý ošiaľ, nič viac nič menej.
Chlapov vnímam ako naivné svine, čo sa nominujú na pánov tvorstva a pritom myslia malým kúskom svalu, ktorý ovládame aj tak my!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sisska
20. 12.decembra 2009 23:51
To ťa prejde...
Napíš svoj komentár