Na čele sa mu spravili vrásky a ona bez okolkou vyšplechla: "Ďakujem za pekné privítanie." Vravel jej niečo o kope práce, nestíhaní... S ironiou v hlase, aj keď ju to moc štvalo povedala: "Nevadí, len už nesľubuj čo nemôžeš dodržať."
Chcela byť chladná, odmeraná..No keď zastavil na cielenom mieste zazvonil jej mobil, zdvihla ho a sklonila hlavu. Podávala mu papierovú bankovku a on ju nechcel rušiť pri telefonovaní. Ľavou rukou sa oprel o okno taxíka a očami si ju pomaly premeral. Cítila jeho pohľad všade. Celú cestu sa na neho nepozrela. Teraz musela.
Podal jej zvyšné peniaze pri čom jej chytil ruku. Pozreli si do očí a on sa usmial. Až ju prešli zimomriavky. Ten úsmev, ktorý ju nenachal nikdy chladnú. "Keď budem mať čas zastavím sa." Prvé čo ju napadlo, že zasa sľúbil, čo nedodrží. Nasucho prehltla a odvrkla: "Budem rada." Zapleskli sa za nou dvere.
Samozrejme celú noc sa jej neozval. Fajn, mal veľa roboty, na ktorú sa vždy tak rád sťažuje. Možno nemohol pre niečo iné. Ale na čo to všetko sľubuje. Nebolo to prvýkrát.
Nasledujúce dni na neho nemyslela. Nebola zamilovaná, len ju niečo k nemu ťahalo. Možno to, že bol pre nu tvrdý oriešok. S takými chlapmi nemala nikdy dočinenie. On bol chlap. Ale nevyznala sa v nom. Na čo potom tie slová, nech mu pomôže zabudnúť, na čo tie stretnutia, lichôtky...
Kráčala po ulici, do pľúc dýchala ostrý zimný vietor. Zapípala jej sms-ka.
´Anjelik, TVOJA NÁDEJ sa vláči s druhou...´
Pichlo ju pri srdci a ona zostala stáť uprostred rušnej ulice. Až po pár sekundách, keď do nej vrazil cudzí chlap sa spamätala a pokračovala. V ruke držala mobil a stále dokola si čítala tú istú vetu.
Prechádzala cez priechod a zákon schválnosti že išiel okolo. Sklonila hlavu a už chcela byť doma, hlavou je preletalo: ´Teraz ho ako naschvál bude všade stretávať.´
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
shelia
12. 1.januára 2010 18:11
velmi dobre napisane, len skoda, ze si si to ozaj zazila
Napíš svoj komentár