Prerozprávali sa celú noc, povedali si životné príbehy. Prvý človek, ktorému sa za tak krátky čas otvorila. Povedala mu aj to, čo nikdy nevyslovila, tie myšlienky ktoré mala len v hlave. On sklamaný v láske, ona taktiež.
Odchlípol si z čaju, ktorý kúpil na pumpe. Z nenazdajky vyšlo z neho:
"Si veľmi rozumné dievča, také som na tvoj vek ešte nespoznal."
Už len to ju zarazilo, uškrnula sa a sklonila hlavu. Odviezol ju domov a povedal, že ju rád spoznal.
O pár dní mal jej číslo. Telefon nezvonil. Až zrazu zastalo pri jej baráku nečakane auto. Jeho kamaráti ju doslova uniesli. Za ním. Vošli do podniku. Sedel na koženej sedačke, v koženej bunde a v krásnej bielej košeli. Sadla si pri neho, na signál jeho ruky. Začali sa rozprávať, preberať všetko možné čo sa udialo za posledné dni, ktoré spolu netrávili. Chytil šedý, úpletový šál a prehodil jej ho cez krk. Ako prvýkrát aj teraz ju jeho vôňa opantala.
Stále jej niečo chcel kupovať, platiť, požičiavať. Ako by bola niečo menej ako on. Nebola tak vychovaná, na čo mala, to si dovolila. Chceli ísť hrať stolný futbal. A potom na diskotéku. On už mal vypité, ona triezva. Pozval ju do tanca, ona odmietla. Zabávala sa s jeho kamarátmi, a to mu bolo proti vôly. Začal flirtovať s jej kamarátkou. Chovali sa ako keby spolu žili, no medzi nimi nebolo vôbec nič. Možno ani tá povestná iskra nepreskočila. Ale vždy ked sa im pohlady náhodne stretli sa usmial. Bol to taký slasný pocit na srdci.
Viezol ju na oslavu Nového roka na byt. Vyzvedal ako ked sa malé dieťa pýta na všetko možné čomu ešte jeho detský rozumček nerozumie. Také nápadné. Nezabudol podotknúť, že dnes je z nej kočka. Bola opitá no vedela čo robí. "Zastav! Celkom!" Popriala mu šťastný nový rok a pobozkali sa. Zacítila jeho vôňu, ktorá bola taká prenikavá a cítila ju ešte dlho potom ako ju vysadil v meste.
Išla sa zabávať, ani len nemyslela na to, že bude s ním. Deň pred tým mala celý zlý. Kvôli nemu. Nechala to tak. Nebude zhoršovať situáciu. Lenže čert jej to bol dlžný, že mu musela zavolať. Prišiel. Zapálili si cigaretu a ona ho počúvala. Sťažnosti na robotu, na nedostatok spánku, bla bla. Sľúbil jej, že ju odvezie domov. Asi by ju bol prizabil, keby ju vezie niekto z jeho kolegov. Možno by prehltol šéfa, ale kolegov nie. Zabávala sa. No nedalo sa na neho nemyslieť. Hrkla do seba jednu vodku. Druhú. Tretiu. A ďalšie. Nezvládla situáciu. Zavolala mu. Bol úplne mimo mesta. Prehováral ju nech ostane tam, že pre nu príde a zavezie ju v poriadku domov. Lenže jej tvrdohlavý rozum jej to nedovolil. Neuvedomovala si to, že mohla byť aspon na dalšiu chvílu s ním.
Krutá pravda nastala až po priznaní jednej z jej priateliek. Preposlala jej sama ONA mail, v ktorom ONA sama odhovárala jeho nech sa so mnou nezahadzuje. Už hádam aj pochopila jeho reakcie. Všetko jej do seba zapadalo. Aj to že predsa im je ťažko, aj tak...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
shelia
4. 1.januára 2010 00:15
fuuha, krute, no velmi dobre napisane
2
krásne napísané, ale smutné...a fakt to asi tak aj chodí niekedy..
Napíš svoj komentár