žiadna hudba, tanec.
Noci preplakané, dni prázdne,
keď už nemáš chuť žiť, ísť ďalej.
Všetko prebolí, len na to treba čas,
človek si uvedomí chyby, nepotrebuje k tomu chlast.
Každý sa sklame, neveríš nikomu,
ani tomu, čo pred tebou skloní hlavu.
Stále spomínaš na časy krásne zamilované,
a ty vieš, že to je životom písané.
Treba sa posunúť, byť silnejší,
bez zbytočných frašiek a rečí.
A vtedy si môžeš povedať, čo si dokázal,
bez pomoci ostatných, na nohy sám si sa postavil.
Život ti ponúka niečo nové, lepšie, krajšie,
a uvedomíš si to, až keď sa budeš chovať dospelejšie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár