Prečo vlastne žiť? ? ?

Môj život nemá zmysel. Chápete to? ?
Ja som nemala byť stvorená....prečo to Boh takto zariadil? ? Aby som sa trápila a ubližovala iným? ?
A prečo vôbec mám žiť? ? Je také jednoduché vziať si život....stačilo by len stlačiť kohútik, alebo urobiť jeden rez....ale ja nie som samovrah....na to som až veľmi uvedomelá...a zbabelá...

Mali ste už niekedy pocit, že ste na ťarchu? ? Že ste sa nemali narodiť? ? Že by bolo najlepšie, keby ste sa navždy niekde zahrabali a nikdy sa už neukázali? ?

Pretože toto práve cítim ja a neviem pochopiť, prečo mám žiť. Veď len všetko kazím, všetci sú zo mňa smutní, a aj keď nechcem, vždy spravím alebo poviem niečo, čo potom bolí mňa aj toho dotyčného. Pretože ja viem len kaziť život iným a kaziť aj ten svoj.

Jedna dobrá kamoška mi povedala, že všetko sa má prejsť úsmevom. ! Snažila som sa o to, ale už nevládzem stále sa len usmievať a tváriť sa, že je všetko ok. To sa NEDÁ! Jednoducho sa nemôžem tváriť že nič nevidím, že som nič nespravila, že som nič nevidela...Veľmi to potom bolí a všetko sa to vo mne hromadí. A moje vnútro je rozžeravené na lávu, ktorá mi prúdi namiesto krvi a celú ma zožiera. Hovorí sa tomu svedomie. Prekvapujúce, ale aj ja ho mám. A v poslednom čase sa dosť ozýva, because sa mu nepáči, ako sa ničím, ako sa snažím o niečo, čo aj tak nedosiahnem.

Zistila som jednu veľmi závažnú vec. Ja sa pretvarujem. Ja neviem, kto som. Môj celý život bol doteraz len jedna veľká pretvárka. Áno mami, vieš že to rada spravím....Jasné teta, odovzdám jej to....Pani učiteľka, to je samozrejmosť......No čom som si myslela v duchu? ? :Kedy mi už konečne všetci dáte pokoj? ? Akí ste len pokrytci, to nevidíte, že mne sa nechce? ?

Hanbím sa sama za seba. Keby ste niekedy počuli moje myšlienky....ale ja to už nechcem. Už sa nechcem robiť, že som ústretová, že všetko riešim úsmevom, že na mňa sa môžte spoľahnúť. Nezvládam to. Ak má byť toto život, nechcem ho žiť...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu