Z toho 2 roky a pol roka.
6 mesiacov spoznávania sa. Písania, telefonovania, hojdania, usmievania sa na seba pri obede.
A potom to prišlo. Prvá pusa. Prvý, druhý, tretí... bozk. Bola som mladá a chutilo mi to. 15-ročná a hlúpa. Vek sa zmenil a ...rozmýšľanie tiež.
Zrazu prišiel On.
Bol tu už, stále je a vždy aj bude. Povedal: "To, čo robíš nie je správne!"
Chránil ma a ja som si uvedomila hĺbku Jeho Lásky. Aj keď Ju asi nepochopím úplne. Nie tej "lásky", ktorá žiada. Tej, ktorá sa dáva. Dáva sa celá. Úplne a bezvýhradne. A bude sa dávať až dovtedy, kým ...zhasne posledná nádej, že ju neodmietnem.
Musela som sa rozhodnúť. Boh alebo moje rozmary.
Tak som začala stavať nášmu vzťahu podmienky. "Chcem žiť čisto! Žiadny bozk!" Buď ja alebo žiadostivosť. Rozhodni sa. Odišiel si so sklopenou hlavou. Chápala som to.
..zavolal si späť. Tvrdil, že ma ľúbiš a že to spolu zvládneme. Budeš to rešpektovať.
šťastím sa mi zaliali oči. Myslela som si: "Nejde ti len o to. Máš ma naozaj rád."
Stále som mala 15.
24 mesiacov boja, výčitiek, rozchodov, podvádzania, sĺz do vankúša... Trápenia. Rástli sme spolu. No namiesto polievania a hnojenia našej kvetinky sme ju nechali prežívať priam dobu ľadovú a následne obdobie sucha.
Neriešila som, že hneď po našom desiatom rozchode si si našiel inú. Nechala som tak, že po jedenástom si písal štyrom dievčatám naraz. Keď si prišiel so slzami v očiach za mnou, verila som. Neviem čomu, ale verila. Verila v to, že môžeme a máme na čom budovať. Verila som Bohu a modlila sa. Chcela som aby si cítil, to čo ja. Viem, že to dnes už vieš. Vieš o Jeho Láske.
Po každom zvädnutí našej kvetinky, som sa ju snažila vyhodiť. Nešlo to. Vždy si ju priniesol späť. Alebo som ju doniesla späť ja. Poliala a dúfala, že to prežije.
Nestačilo. Vždy si mi vyčítal to isté. Úplne rovnaké veci. To isté.
A ja som stále opakovala svoje. Nepočul si, nechápal... Aj keď si tvrdil, že chápeš.
Klamali sme si. Vzájomne. Aj sebe samým.
teraz viem, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. Preto Ho prosím, aby to zmenil na dobré.
Teraz si odišiel. So slovami: "...možno o dva roky."
Nechcem čakať.
Budem žiť. S Ním. On má pre mňa cestu, po ktorej chcem kráčať.
Ďakujem!!!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
inak, keby píšeš v celom texte zámeno, a až na konci spomenieš, že ide o Boha, tak by to bolo seriózne vygradované a nikto by to nečakal, minimálne teda aspoň ja nie