svieti jasno opolnoci.
v čiernom tichu smrtka kosu mieri
na telá bezkončatin kde ostali len diery.
krvavé zákopy v krvavej zemy,
bojovníci bez duši ostali nemý.
len ticho zahalilo zem hrdzavých zverov,
neprežil nik kto tam išiel z vierou.
biela holubica na zemy mŕtva leží
z hlavy bez oči jej tečú krvavé slzy.
načo tam letela? prečo taká hlúpa bola?
žiadna nádej nejestvuje, ostala len smola!
osamelý bojovníci navždy v tichu ležia,
ich telá neúplné červamy sa hemžia.
ich hrobka krvavý je horizont zatratenia,
dôsledky hriešnych činov mentálneho zatemnenia.
anjely prázdnoty tadiaľ slepý blúdia,
obvineny večne kryčia kym sudcu neodsúdia.
nešťastie v šťastí, zver štvala lovca,
nejasné vízie šťastného konca.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
len moc sado-maso
to len ja vidím svet vo farbách?