Popol na popol prach na prach II.

všetko sa raz pominie.
chuť žit, duševný krach,
koniec, uveznený v okovách
popol na popol, prach na prach.

a tu ťa zasa vidím stať si chladna ako temnota
horíš mrazom pekelnym ty si jeho ovocie
odchadza už pocit zomňa smutok, strach, a samota
keď sa na teba zapozerám v krvy citim, polnoc je

viem že ešte nieje koniec zas počujem tvoj smiech
moj hlad a smed ma núti cítiť tu pachut čerstvej krvy
nech citim krv tiect v svojich zilach nekonečny hriech
čersvú, čistú veď cítiš tiež už viem že som bol prvý

milujem lízat čerstvú krv s tvojich polomrtvych pier
chladiť ťa svojim mrazom bozkať krk a hryzť pleť
zakradať sa ako vlk, v tme noci čierny netopier
už navždy spolu vznášame sa k rozkoši naveky speť.

dve biele chladné mrtve telá čo prekliate su navždy už
bludia svetom mrtvoprazdna v temnote preč od svetla
stebou navždy túžim byť už niesi žena ja niesom muž
prazdne duše budú lietať vo víre mrazu do vetra.

len temna mysel ziaden cit nekončiaca ničota
samota, žiaľ, mysle chaos už pominul sa hluk
chuť existovať vlastniť biť čierna duše nahota
cítiš moj chladny dotyk mrazivych mrtvych rúk

v duši síla moci večná zabija tu šetkých vás
chladné city v pokušeniach nútia ma cítiť vaš strach ,
mam rád pohľad smrti vašej na miliardy mrtvych más
všetko sa raz pominie popol v popol, prach na prach.

bezcitu hľadám niečo v duši naveky je všetko preč
ožívam zas raz a navždy tým čo ma nemrzý
už nikdy nepocítim trpkosť prehry navždy stratim reč
nenávisť ma núti konať utieram si slzy

samovražedný nátlak, narek už pochoval polnoc
v tužbach chuti tmavej noci začínam sa smiať
som tieň čo vracia sa a myzne v tme keď dobýja si moc
trýznim, ničím, nadávam a neprestávam kliať

v ošiali temnôt je to chvíľa čistá a verná
zabijam viac nemam strach už viem čo chcem
stiborny mesiac zlakal ma na stranu temna
biť, kusať, piť krv musím zabijať a loviť len

vyrovnaný sám so sebou odlietam do prázdna
chladný vánok na tváry moje jazvy zacelí
a v mojich očiach sa odráža mesačný svit
pocit chute krvavej polnoc loviť zavelí

ta depresivna melodia huči v tieni noci
tancujem nahy vo vetre žijuci už navždy
silu citim v ústach chut nekončiacej moci
hneď lákajú ma chute chladnokrvnej vraždy

ten nový pocit prazdna cítim novú tvár
v mojej duši prekliatej už svetla navždy niet
spaleny ohňom bolesti je to pekla dar
chladny, trpky, zákerný, patrí mi cely svet

už nič nieje viac ako bolo predtím
teplo mojho tela je preč už na večnosť
len chut nevinnej krvy vo vzduchu vetrím
to úbohe telo pre moju zvrátenosť

loviť, tyrať, zabíjať len tak je to správne
blúdne cesty temnotou bez žiadnych spomienok
hlboké ticho tmavej noci vo vnútry temnej duše
spravne chape myseľ plná zvrhlych myšlienok

v duši síla moci večná zabija tu šetkých vás
chladné city v pokušeniach nútia ma cítiť vaš strach ,
mam rád pohľad smrti vašej na miliardy mrtvych más
všetko sa raz pominie popol v popol, prach na prach.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu