Anonym.

Nie je tomu veľa čo som pridal svoj prvý príspevok, v ktorom som sa stručne „profiloval“. Namiesto fotky mám obrázok cudzieho človeka a uvedomil som si že som vlastne anonym. Čo samo o sebe nie je ani zlé ani dobré, teda aspoň si to myslím.

Dlhšiu dobu už nad touto témou rozmýšľam, nad anonymitou, najmä na internete. A chcem sa s vami podeliť o nejaké moje postrehy.

Na Prime vysielajú program ktorý sa volá „Nic než pravda“ (alebo tak nejako) a tam som pozoroval veľmi zaujímavú vec, pokúsim sa stručne popísať o čo v hre ide. Tý, čo tú show poznajú môžu nasledujúci odstavec preskočiť !

Súťažiaci, prevažne jedinci so zaujímavým životným príbehom alebo povolaním (siroty, policajti, zdravotná sestra, narkomani, slobodná matka, kriminálnik) je najprv pripojený na polygraf (detektor lži) a sú mu v súkromí položené otázky hlavne z jeho osobného života. Potom, ak je vybraný sa ho opätovne pred publikom a pred svojimi blízkymi, ktorý sú priamo v štúdiu, odpovedá na otázky znova. Hrá sa o peniaze, a postupuje sa od malých súm k väčším, hra má niekoľko úrovní čím väčšia je úroveň tým viac otázok musí zodpovedať aby vyhral. Príklad: súťaží zdravotná sestra, prvá otázka za 1000 Kč, „Umývate si ruky po každej návšteve toalety? “ ona odpovie NIE, a podľa toho ako odpovedala na polygrafe sa ozve či je to PRAVDA alebo LOŽ, povedzme že sa dostane k vysokým sumám tak sa zrazu dostáva k zákernejším otázkam napríklad:

Okradli ste niekedy bezmocného pacienta? Tu prichádza k zaujímavej veci, v prípade že ho aj okradla (zdravotná sestra) a na detektore sa priznala, že áno tak teraz v štúdiu pred ľuďmi zaklame a z hry vypadáva (vychádzajme z toho že detektor je stopercentný). Prečo bola schopná sa k tomu raz priznať a zároveň to aj neskôr popiera?

„V spoločnosti v ktorej je človek nútený hovoriť pravdu a každá jeho lož je odhalená človek stráca slobodu“

Myslím si že za to môže samotný fakt že je pred ľuďmi a hlavne pred blízkymi. Pretože keď sa ju na to pýtali predtým bola sama v miestnosti s cudzím človekom a tak jej nezáležalo na názore na ňou.

A práve o tom je, si myslím, z hlavnej časti fenomén anonymity možnosť hovoriť pravdu bez priamych následkov voči vašej osobe.

Zjednodušene, ak klamete niekoho koho poznáte tak ste schopný modelovať pravdu do podoby v akej ju váš známy znesie.


Anonym sa môže vyjadrovať vulgárne, násilnícky, rasisticky, protizákonne atď. bez nejakých ďalších postihov alebo len minimálnych zákaz vstupu na fórum, zrušenie nicku... Ale prečo by to robil? Prečo by sa niekto takto prejavoval, presne to neviem ale deje sa to často z čoho je možné usúdiť že je to v ľuďoch, anonymita proste dáva ľuďom moc. Stačí sa pozrieť na kukláčov a ich násilnícke sklony...

Väčšina ľudí registrovaných na azete má viac prezývok, znova prečo? Niektoré používajú na zoznamovanie, komunikáciu s priateľmi a iné na špehovanie, otravovanie alebo erotické písanie. (toto nie je z mojej hlavy pretože nie som ani len regnutý na pokeci, hovorili mi o tom druhý a dal som si to dokopy) Určite je kopa báb ktoré chalani bez fotky alebo s falošnou otravujú nejakými úchylnými správami. Lebo vedia že nič im nehrozí, odhlási sa a znova sa prihlási, teraz možno ako jej známy.

Pozrime sa na to z druhej strany, ak by existovala súťaž v ktorej by ste sa vy pýtali svojich známych na otázky čo vás zaujímajú. Na ich názory na vás. Napríklad: Vaša otázka by bola: „veríte mi? “ a zrazu by ste počuli dvakrát nie a len raz áno s tým že by ste nevedeli kto ako odpovedal. Asi by ste sa pýtali „kto mi neverí? “ mama/otec, priateľ/priateľka, súrodenec....
Koľko ľudí, z tých čo poznáte ak by malo masky by vám dalo facku? ? ?

Tým že sa človek presne identifikoval na internete tak sa stáva vernou kópiu seba samého ale vo virtuálnom svete. Váš kamarát z detstva vie o vás toľko isto ako niekto kto si číta váš profil ale je to len ilúzia. Všetci vieme že to kto má akú farbu rád, film alebo hudbu je len bezvýznamný detail najdôležitejšie je to čo ste spolu zažili a prešli v piamom osobnom kontakte.
Nikto vám nenapíše že by ušiel pred problémom ale až keď je človek postavený pred problém tak vtedy sa to ukáže.

"Nebojácnosť sa ukáže až vo chvíľach strachu."

Týmto nechcem povedať že každý kto nemá fotku je nejaký psychopat a že tý čo fotku majú budú klamári. Alebo že ľudia bez fotiek sú pokrytci ktorý sa musia schovávať lebo inak nie sú schopný hovoriť pravdu. Len som chcel možná niekomu trocha otvoriť oči a ponúknuť mu aj opačný pohľad na vec.
Já si anonymitu vychutnávam plnými dúžkami, a na rozdiel od iných ju využívam a nie zneužívam.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu