Takze sme s kamaratmi nastupili pred hotelom v ktorom sme byvali, do taxiku a taxikar siboval auto na hlavnu stvorprudovu, jednosmernu cestu. Po asi desiatich minutach sme sa zaradili do jedneho zo styroch pruhov a pomaly, systemom - 50 metrov presun, 10 minut stat, sme sa viezli k nasmu cielu cesty - restauracii na brehu rieky Chao Praya. Tuto situaciu sme ocakavali, bolo uz totiz hodne po siestej hodine vecer, stmievalo sa, bola dopravna spicka. Po asi pol hodine, ked sme presli priblizne tristo, styristo, metrov, sme v dialke videli ako niekto mava zlava do prava cervenym svetlom. Kamarat znaly pomerov, kedze bol uz v Bangkoku viackrat, poznamenal - "Hm, asi buracka, to sa nacakame, mozno by bolo lepsie, keby sme sli peso". Ledva to dopovedal, zasa sme sa pohli asi o 50, 60 metrov, ale zaroven s nami aj vpredu pohybujuce sa cervene svetlo. Takze naburane auta zrejme uz asi odtahuju, uvazoval som potichu. Vsetci sme pozorovali pohybujuce sa cervene svetlo vpredu, ktore sa v nerovnakom rytme stale pohupovalo dolava, doprava, dolava, doprava.
Vtom zrazu ako zazrakom, sa dopravna situacia vylepsila a zacali sme sa suvisle, bez prestavok posuvat smerom dopredu a blizili sme sa vo vedlajsom pruhu k pohybujucemu sa svetlu. Priblizili sme sa asi na desat metrov a co nevidime? Nie buracka, nie odtahovacie auta, ale nieco neocakavane, na co by som nikdy nebol pomyslel, ale co som neskor, pri mnohym mojich cestach vidaval pravidelne - obrovsky slon, ktory mal na chvoste priviazanu elektricku lampu s cervenym svetlom, ktora mu zrejme sluzila ako vystrazny signal pre auta, iduce za nim. A slon si chvostom a zaroven aj lampou veselo pohupoval. Pobavilo nas to, a mne akosi tato prihoda utkvela v pamati. Tych prihod, ktore europana prekvapia mam desiatky a budem ich postupne uverejnovat. Ale len ked budem vidiet priaznive odozvy.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár