Tak som rano zasiel na trh a do oka mi padlo nieco velke asi ako ragbyova lopta, olivovej farby a cele ostnate ako gastan. Durian. Predavacovi, cinanovi, som ukazal co chcem, on odvazil durian, bolo to nieco do 3 kilogramov, povedal mi cenu 180.- Bahtov, [cca 145.-sk], zaplatil som, dal durian do kosika na motorke a vyrazil som na plaz Wong Amat. Chodil som na tuto plaz velmi rad, hoci bola od hotela dost daleko, asi 7 km, no bola tam krasna priezracna voda, prijemny personal v restauracii pri plazi, s ktorym sme sa skamaratili, a ziaden hluk. Plaz bola sice aj asi 100 metrov od hotela, ale tam som bol snad raz.
Takze som dorazil na plaz, polozil durian na stol, a casnik ho zacal porcovat. Z vnutra durianu po rozkrojeni vytiahol masu zltastej farby, ktora sa podobala zvadnutej cinskej kapuste, spolu nieco cez kilogram, rozporcoval a zacali sme ochutnavat. Urobil som dobre, ze som najprv ochutnal a az potom nasal do seba aromu. Durian mal chut asi ako banan zmiesany s medom, ci cim, ale ta aroma. Skutocne, nebol som na to pripraveny, mozem Vam povedat, ze durian vonia [pachne], asi ako niekto, kto sa prave posral. Fakticky, ciste h..... Presla ma okamzite chut, hrdinsky som prehltol ten kusok co som mal v ustach a zbytok ovocia som velkodusne daroval thajcom. Potesili sa, pre nich to bola pochutka. Nechapal som, ze chut ma ovocie naozaj dobru, ale ta vona, ten zapach... Tak sme sa chvilu este s personalom rozpravali, oni si pochutnavali, ja som si dal bananovy sejk, a medzi recou sa ma casnik opytal, kolko som platil. Povedal som, 180.- Bahtov. "No, to si zaplatil vela", povedal, "vies je viac druhov durianu, a najdrahsi stoji asi 30.- Bahtov kilogram, za tento si mal zaplatit najviac 80.- Bahtov. Mierne ma to rozladilo, cinsky obchodnik ma oklamal o 100.- Bahtov, vyuzil moju neznalost cien. Dobre, pomyslel som si, budem nabuduce mudrejsi, a ked som tak premyslal, cosi ma napadlo. Pomsta.
Na druhy den som rano vstal, obliekol sa a davaj, znovu na trh k tomu istemu cinskemu obchodnikovi. Nespoznal ma, mal som ine tricko, ine trenirky, na ociach okuliare a dal som si siltovku, a okrem toho, oni nas, tak ako mi ich, prilis nerozoznavaju, sme pre nich jednoliata masa. Tak som s nim zacal anglickothajsky komunikovat a hovorit, ze robim beachparty a ze chcem vela, vela ovocia. Cinanko, chuducky, malicky, suchal veselo rucickami, usmieval sa a pytal sa kolko. No, zacal som objednavat: "3 kila bananov, 3 melony, 2 ananasy, 2 duriany, 3 kila hrozna, 3 kila pomarancov, 3 kila mango, 3 kila mangosteen" a tak. Zo vsetkeho co tam mal, cosi. Este som sa ho pytal ci nema nejaku velku krabicu, nech mi to do nej pouklada, a za ja, zatial kym to pripravi, sa idem do restauracie oproti, na druhej strane trojprudovej cesty, asi 50 m vzdialenej, najest. "Moment pane" povedal anglicky a zabehol dozadu a odtial mi priniesol ukazat pomerne velku krabicu od televizora. Povedal som ok, a odisiel do restauracie. Chvilu som este cakal na okraji cesty, lebo bola dost husta premavka. V restauracii som si sadol na terasu, objednal cerstvy miesany salat s tuniakom a colu. Uz som dojedol, dopil a dokonca aj zaplatil, ked som zbadal malickeho cinanka, mohol mat naozaj asi 40 kil aj s trickom, ako sa klati s velkou krabicou plnou ovocia mojim smerom. Pohyboval sa systemom - dva kroky dopredu, jeden dozadu, krabica mu bola ocividne dost tazka. Vstupil do vozovky, auta zastavovali ked ho videli s tym nakladom klatit sa krizom cez cestu. Naklad bol evidentne dost tazky, tipujem, ze to mohlo mat spolu asi 30 kilogramov. A aj tu sa pohyboval systemom 2 kroky dopredu, jeden dozadu. Trvalo mu to nieco do 5 minut kym presiel. Normalne, bez nakladu by to mal za pol minuty. No, stastlivo presiel cestu, naklad zlozil asi meter od mojho stola, prisiel ku mne a anglicky vravi: Vase ovocie pane, stoji to vsetko 2800.- Bahtov. Nechapavo s otazkou v tvari som sa spytal: " Moje ovocie? Ake ovocie? Ja som nechcel ovocie, ja som jedol salat s tuniakom, ovocie nechcem". Trosku ho to zmiatlo, na restauracnej terase sedelo asi 10, 12 dalsich cudzincov, tak cinanko zacal prechadzat od jedneho stola k druhemu a pozerat sa uprene do tvari ludom, ktori tam sedeli a konzumovali jedla a napoje. Ja som pokojne sedel a pozoroval, co sa bude dalej diat. Zopar krat pokrutil hlavou, az sa nakoniec vratil ku mne, chvilu na mna pozeral, prisiel znovu k stolu a vravel:" Vy ste si objednali ovocie, ano Vy, ja si Vas pamatam". Naklonil som sa mierne k nemu a hovoril: "Pamatate si ma? ? ? A pamatate si aj vcerajsi den, ked som kupoval u Vas ovocie a Vy ste mi uctovali za 1 trojkilovy durian 180.- Bahtov? ? ? Oklamali ste ma, nechcem od Vas ziadne ovocie". Cinanko zacal vyskakovat, naozaj vyskakovat, zacal nieco strasne rychlo a hlasno dzavotat cinsky. Zeby mi nadaval? ? ? Ja som sa pomaly zdvihol, sadol na motorku, nastartoval a odisiel. Jeho dzavotanie som este chvilu pocul, ale potom zaniklo v hluku ulice. Pravdou je, ze som na ten trh uz viackrat nesiel, ba mam taky pocit, ze ani okolo. A v duchu som sa uskrnal, lebo som vedel, ze cinanko musi naklad zaniest naspat do obchodiku. Takze vlastne tou namahou si zarobil tych 100.- Bahtov, o ktore ma oklamal v predchadzajuci den.
Boli sme fifty-fifty. Alebo nie?
Durian som uz nikdy nekonzumoval, aj teraz, ked tu zijem, ho stale odmietam ako pre mna nie nejedly, ale nevonavy. Az neskor som si vsimol, ze v mnohych hoteloch v Thajsku visia napisy: zakaz konzumecie durianu v hoteli. Zeby to bolo k voli tej arome? ? ?
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár