Ako sa Anzu učí na pravdepodobnosť (Upozornenie: Tento blog vážne ohrozuje vašu učebnú disciplínu! )

Napriek faktu, že ak študujete školu, ako je matfyz, je určite prezieravejšie o tom nikoho dopredu neinformovať, aby ste sa ušetrili blbých komentárov neempatických spoluobčanov a zvýšili nádej na obľúbenosť v kolektíve, sa niektoré skúšky zdajú až podozrivo ľahké. Nie, nerobím si srandu a nie som jedna z tých fakt že matfyzákov, s dokonalou priestorovou predstavivosťou a analytickým myslením (vlastne ma všetky testy a horoskopy posielajú skôr k umeleckým smerom....).

Ale fakt, posúďte takúto skúšku: na prednášky nechodíte a písomky na cvikách nejak napíšete, lebo týždeň dopredu viete, čo na nich bude a môžete sa to nadrtiť (aj keď raz bolo také zadanie, ktoré všetci vedeli riešiť len teoreticky a nikto sa nedostal ani po druhý krok....). Na konci semestra si zoženiete čitateľné poznámky a prihlásite sa na skúšku, všetko opíšete, potom si o tom pokecáte s vyučujúcou, čo aj tak vie, že všetci opisujú a občas to aj vidí a máte to. (ok, zádrhel je v tom, že tomu musíte aspoň trochu rozumieť, aj keď opisujete) A v medzičase, kým skúša iných, si v tej istej miestnosti počúvate hudbu, alebo, ako ja so spolužiakom, kreslíte si jeden druhému do skúšky (teta B. si moju mayskú pyramídu vraj niekde vyvesí....). No nekos sa na tom ešte dnes!

Ale o čom som skutočne chcela: teraz nastal ten čas, keď na rad prišli tie skutočne hnusné skúšky, momentálne je u mňa v kurze pravdepodobnosť, ktorá mi už lezie hore krkom a pritom by som sa jej kľudne mohla venovať aj viac (len či by to pomohlo). Lenže moje učenie(= vedieť naspamäť X dôkazov, ktoré mi na nič nie sú, nič s tým neviem vyrátať a štatistiku aj tak študovať nejdem) vyzerá asi takto:

Ok, nastavím si budík na siedmu, nech fakt aj niečo stihnem za ten deň...aha, ono už je pol desiatej? No, aspoň som sa vyspala....hm, a ako to, že je pol dvanástej a ja som ešte nezačala? Ok, idem sa učiť....sakra, už pol hodinu pozerám von oknom. Idem si urobiť nejaký čaj na povzbudenie....hm, zase sa dívam von oknom! Tak, teraz už naozaj.... -prešla tak 5 strán(= strašne málo), aj to len tak povrchne- ...hm, pol štvrtej, to už som za svojim učebným zenitom (ale fakt, preto si dávam ráno budík, fungujem úplne inak ako normálny homo sapiens sapiens...)...no, dám si pauzu do piatej a potom by som ešte niečo mohla stihnúť...

Šušo: Poď so mnou do mesta, samému sa mi nechce!
Anzu: Čo tam?
Šušo: Len do drogérie.
Anzu: Však tu o dve ulice nižšie máš úplne rovnakú DMku ako v meste.
Šušo: Ale ja ju nemám rád! Obchody tu mi evokujú spomienky na tie malé obchody pri intrákoch, čo sú večne predražené!
Anzu: Ale veď, ...hm, tak poďme.

-nejakým zázrakom sa jej podarilo takto postupne prejsť celé skriptá-
Dnes som si zase pekne o dvanástej sadla (chcela som tak o ôsmej...) s tým, že už si idem len prerátať písomky z minulých termínov.

...chvíľka napätia...

Hm, prečo mi tie otázky nič nehovoria? Shit. Skúška je pozajtra a môj mozog toho už veľa neobsiahne, čo teraz? Učila som sa to týždeň, síce nie bohvieako, stále ale viac, ako ostatní, ktorých som sa pýtala ("Pozriem sa do toho v stredu večer...."). Ešte nikdy som skúšku neopakovala a nemienim s tým teraz začať! (hlavne preto, aby som to nemusela ešte raz učiť...) Stačí mať 30 zo 70, to ale pri tých zadaniach znie príliš optimisticky. No uvidíme...

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu