Ako to vyzerá na koncertoch alebo "...a potom sa spamätáme z pohľadov na converse star číňany a uzdravíme lebečné satelity..."

Tak, už sa to zase blíži. Bola to len otázka času... ale je tu. Skamánia 6, najsamkomerčnejšia akcia v histórii celého Subclubu. Ale no čo, hrá tam kapela zo starej školy (tomu sa nadáva, že old school), tak tam nemôžem chýbať. Len škoda, že už dopredu poznám priebeh, tak číhajte, aká som Sybila:

Sou, najprv si dohodneme čas príchodu tak, aby sme meškali minimálne hodinu. Síce tým padá šanca na sedenie, ale chceli by ste byť tými, ktorým sa všetci rehocú, že tam sedia od siedmej?

Po príchode zistíme, že na ten autobus nebolo treba utekať a uberať tak svoje telo o tekutiny, pretože nikto sa nemá ani len k tomu, aby začal ladiť nástroje.

*nasleduje pauza na malý soc na chodníku*

Potom si skočíme kúpiť niečo na pitie. Ja ako správna trapka...teda nekonformná baba si vezmem kofolu a všetci na mňa budú zazerať, lebo zostaneme uväznení vnútri, keďže fľaša sa nesmie vyniesť von. No jo, sorry lidičky. Lidičky si zatiaľ vezmú jedno malé pivo a budú ho tri sŕkať pol hodinu a pritom sa ma trikrát s nádejou v hlase spýtajú, či si predsa len nedám. Ale ja som svič a budem sa dívať, ako im kriví hubu, haha, kam sa hrabú teroristi.

Potom sa tam objaví on, môjho srdca (ešte furt) šampión, ale volajte ho kľudne aj Silvester, kúty, alebo "ten v old school svetri," a moja tajomná schopnosť sa opäť prejaví. Myslím tým schopnosť dostať sa z vcelku dobrej nálady do absolútnej depresie za maximálne minútu, spätne minimálne za tri dni. Ach, ja viem, ale pre dievča je zistenia, že ani Bravo girl neporadí vo všetkom, veľmi tragické... A potom si budem hovoriť, že som možno mala zostať doma a nabudúce si aj tak dorazím, hoci viem, že na 99% tam bude. Do kapusty, prečo musí mať rád rovnakú skupinu???

Moja nálada buď strhne ďalších ľudí, alebo sa len k ďalším ľuďom pridá, veď je tu pre každého toľko krásnych vecí, z ktorých mať depku a prečo nebyť nekonformný a nemať ju na koncerte, keď zábava graduje, nééé?

Potom začne samotná hudba a my sa presunieme na parket, ak sa tam vôbec dá o nejakom parkete hovoriť, a budeme sa pokúšať držať na kraji, nech nás neschytí dav s vekovým priemerom 15, pogujúci na ska. A keď sa dosýta vynadívame na všetky značkové converse star číňany, prvá kapela akurát dohrá, lebo aj ona sa už dosýta vynadívala.

Nakoniec opustíme Subclub spotené a s divným prázdno-ťaživým pocitom v hlave, aby sme stihli prvý nočák (áno, nezostali sme do konca, trááááápne), v ktorom zaručene stretneme nejakých známych idúcich úplne odinadiaľ, preto nás aj pekne odignorujú.

A potom prejde nejaký čas, kedy sa spamätáme z depky a z predávkovania pohľadov na converse star číňany a naše lebečné satelity zase začnú zachytávať zvuk a povieme si, že ideme znova!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu