...ale aspoň ste si vypočuli francúzsku hymnu so slovenským prízvukom... a dostali Lacovo číslo na podpivníku!

Keďže z našej triedy si niektoré individuá zmysleli, že stará dobrá večne rozkopaná Paštikáreň im na niečo také počestné, ako je vysokoškolské štúdium nestačí, rozhodli sa rozhodiť svoje siete aj mimo a keďže boli úspešní, bolo sa s nimi treba aj rozlúčiť. A keďže náš skvelý kolektív sa k ničomu nemal a všetci čakali, kedy niekto niečo zorganizuje, ak vôbec niekto niečo zorganizuje...chápete, že lúčenie bolo ohrozené.

Tak som položila svoj kostnatý zadok na stoličku a krivými prstíkmi napísala správičku každému degenerovanému indivíduu v mojom ájsíkjú liste a bolo.

Aj keď potom, čo mi 3 najbližšie osoby napísali, že nejdú, lebo že dve sú choré a jedna cestuje, som mala chuť tam sama neprísť. Ale ešte predtým som mala chuť napísať drahej Barborke, nech si tú svoju krátku sukňu strčí do.....skrine a nech sa začne primerane obliekať, keď vonku tri dni v kuse prší, ale anjelik vznášajúci sa mi pri hlave zvíťazil a ja som sa diplomaticky odmlčala.

Prišla som zdanlivo ako prvá do vyľudnenej krčmy, a to som schválne meškala, lebo nás už poznám, ale oni nás asi poznajú lepšie a meškali ešte viac.

Šla som si na záchod zavolať, a keďže som mala dosť zlú náladu a po mysli mi behali myšlienky, že všetko, do čoho sa pustím, je parádny prúser, som mala v úmysle sprdnúť prvého človeka, ktorý mi to zdvihne. A vtom sa mi zjavil anjel. Vyšiel zo záchoda.

No, nebol to tak úplne anjel, bola to moja spolužiačka, chytajúca hisák, kde všetci sú, že ona nás čaká od šiestej. Poctivka. Pri stole som telefonovala a tak som jej nemusela nič hovoriť na vetu "V živote som nebola taká rada, že ťa vidím, haha (akože nikdy som ťa rada nevidela, to je vtip, chápeš?)." Usmiala som sa a pomyslela si, že ja ju rada nevidím ani teraz a sústredila som svoju pozornosť na Sue, čo práve dorazila.

Samozrejme Oktáva B, slávny nezničiteľný kolektív, sa zase ukázal tak v tretinovom počte, ale mne to bolo jedno, bola som rada, že aspoň to. Okrem toho nebolo kde sedieť, krčma sa naplnila fanúšikmi rugby...sorry lidičky, keby som to vedela...ale aspoň ste si vypočuli francúzsku hymnu so slovenským prízvukom!

Zrazu si všimnem, že s Rachel sa baví nejaký chalan a Lenka ho hneď spoznala: PETER!!! ten istý, čo mne, Lenke a Monike dal svoje číslo na leukoplaste! (aj som tu o tom písala ^__^)Teraz trošku zmenil taktiku...dal Rachel číslo na svojho kamoša Laca na polovičke roztrhaného podpivníku...tú druhú polku mal asi pre baby pri inom stole. Ale nikto si číslo nevzal. Asi preto, že nikto nevedel, ako Laco vyzerá, no jo.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu